Esterházyho palác, jediná fungujúca budova Slovenskej národnej galérie v Bratislave, je pripravený vítať hostí na oslavu 70. výročia založenia Slovenskej národnej galérie. Neorenesančný Esterházyho palác navrhol architekt Ignác Feigler ml. (1820-1894) a bol postavený v roku 1870. Ten biely bufetový stan pred ním bol postavený špeciálne, aby pri tejto príležitosti ponúkal občerstvenie. A prichádzajú prví hostia…
V strede fasády Esterházyho paláca Slovenskej národnej galérie v Bratislave sa objavil obrovský transparent. A naviac tiež bolo na mnohých miestach v Bratislave možné vidieť plagáty s rovnakým slovom – Živijó! Pozývali záujemcov, aby 28. júla 2018 prišli a zúčastnili sa oslavy 70. výročia Slovenskej národnej galérie. Som veľkým fanúšikom galérie a bola som tam promptne na čas, pred 18:00 hod., kedy sa mal začať narodeninový program.
Bolo fajn dať si kávu v kaviarni Berlinka a potom listovať v knihách kníhkupectva Ex Libris, ktoré obe sú v tej istej budove. Prichádzalo viac a viac ľudí a pred budovou sa zišiel obrovský dav. Každý sa chcel zúčastniť obchádzania staveniska galérie s generálnou riaditeľkou. Generálna riaditeľka bola taká ohúrená množstvom prítomných zvedavcov, že ani poriadne nedokázala hovoriť do tlampača. Ale i keby dokázala, boli by ju všetci ľudia počuli?
Ale na komentári nezáleží, dôležitá je možnosť vidieť rekonštruované objekty. Poďte somnou!
Administratívna budova Slovenskej národnej galérie v Bratislave na Riečnej ulici bola postavená v 70-tych rokoch 20. storočia a uzavretá v roku 2013. Naprojektoval ju archiekt Vladimír Dedeček. Toto je prvá budova, kde robíme “inšpekciu” počas nášho obchádzania staveniskaTu vidíte časť zvedavého davu počas druhej zastávky počas nášho “obchádzania”. Je to vo dvore medzi administratívnou budovou a Vodnými kasárňamiProsím niéééééééé! Nemôžem tomu uveriť! Schodisko nalepené na krídlo Vodných kasární, krásne oblúky Vodných kasární zničené. A kdesi na schody vhodené stĺpy, bez symetrie, bez harmónie, bez logiky. Podľa môjho názoru sa ti rovná barbarstvu. Vodné kasárne boli postavené v roku 1763Tretia zastávka počas nášho obchádzania staveniska je vo dvore Vodných kasárníVykuchané Vodné kasárne, dnešný stav. Snažím sa zo všetkých síl byť optimistkou a veriť, že galéria tu bude znovuotvorená podľa plánu 20. júna 2019. Nuž, to by malo byť o 11 mesiacov… Tri z pôvodných štyroch krídiel Vodných kasární sú dodnes zachovanéVidno roh Esterházyho paláca a vedľa neho za lešením je premostenie, ktoré bolo postavené v 70tych rokoch 20. storočia, aby nahradilo zničené uličné krídlo Vodných kasární. Po našej zastávke, ktorá bola potom, čo sme prešli pod premostením do dvora Vodných kasární, sa vraciame okolo tohoto rohu naspäť do Esterházyho paláca a kruh sa uzaviera
Áno, kruh sa uzaviera a sme späť v Esterházyho paláci, kde nás čaká niekoľko zaujímavých prednášok. O 19:00 sa od jednej kurátorky dozvedáme o životoch dvoch ikon modernizmu – Emila Fillu (1882-1953), ktorý bol Čech a o našom vlastnom Slovákovi, milovanom Ľudovítovi Fullovi (1902-1980). Diela oboch týchto umelcov sú tu teraz vystavené – výstava FILLA-FULLA – Osud umelca – do 21. októbra 2018.
O 20:00 sa presúvame na iné poschodie, keďže tu sa dvaja ďalší kurátori zo všetkých síl snažia nás vzdelať od umeleckých dielach 14.-18. storočia – Gotika a Barok – z fondov SNG, ktoré sú tu vystavené v rámci nestex expozície – nestálej expozície slovenskej národnej galérie (pozrite hore do anglického textu na červené písmená). Vystavené exponáty sú umiestnené v šiestich sekciách a je mi smutno, že sa toto koná pri príležitosti finisáže tejto expozície, avšak trvala štyri roky.
Kurátor vysvetľuje prečo sú gotické drevené sochy vydlabané a obecenstvo pozorne počúva – toto je umenie na dosah ruky
Galérie sú úžasné miesta, kam môžete prísť a obdivovať úžasné umelecké diela. Môžete sa dozvedieť niečo o nich, ako aj o ich tvorcoch. Podstatná je skutočnosť, že sú zachované v dobrom stave a že sú vystavené pre návštevníkov. Táto konkrétna galéria, ako sme sa už presvedčili na začiatku tohoto článku, teraz funguje trochu okliešteným spôsobom – vzhľadom k skutočnosti, že niektoré z jej budov sú kvôli rekonštrukcii odstavené. Výstavné priestory sú obmedzené. Oceňujem snahu tejto galérie, že pozvala nás, verejnosť, aby sme sa zúčastnili osláv.
Ako vidíte, mohli sme skontrolovať, ako pokračujú práce na rekonštrukcii a vo fungujúcej časti galérie sme sa mohli zúčastniť na duchaplných aktivitách vo výstavných priestoroch. Vďaka všetkým zamestnancom, ktorí nás ochotne vzdelávali. Avšak čo mi chýbalo, bola prítomnosť nejakého predstaviteľa vlády nášho štátu, alebo mestského zastupiteľstva, nebol tu nikto z Ministerstva kutúry Slovenskej republiky – áno, máme takéto ministerstvo… Zdá sa, že ľudia, ktorí tam pracujú, sa zapodievajú inými činnosťami, ako povedať niekoľko slov ľuďom hladným po umení…
Narodenie (Narodenie Ježiša z Hlohovca) – Neznámy viedenský alebo bratislavský rezbár (Hans Kamensetzer?) – okolo 1480-1490, lipové drevo, pozlátené a polychromované. Tento absolútne nádherný neskorogotický monumentálny hlboký reliéf pôvodne tvoril ústrednú sochársku skupinu hlavného oltára Dómu svätého Martina v Bratislave. Avšak počas barokizácie chrámu po roku 1732, toto Narodenie Erdődyovci previezli do Hlohovca, kde dali na Hlohoveckom zámku postaviť kaplnku špeciálne pre jeho umiestnenie. Z toho názov Narodenie Ježiša z Hlohovcatelo a gestáFranz Xaver Messerschmidt (1736-1783) – Charakterové hlavy – štúdie ľudských fyziognómií. Patinovaná olovená zliatina. Messerschmidt začal na Charakterových hlavách pracovať niekedy okolo rokov 1770-1772. Vytvoril ich 49. Modeloval ich podľa rôznych výrazov vlastnej tváre pred zrkadlom. Realistické prvky teda sa silne uplatňujú v jeho dielach v čase končiaceho baroka – čo znamená, že predbehol svoju dobu! Väčšinu svojich Charakterových hláv vytvoril v Bratislave. Z týchto tu vystavených 12 Charakterových hláv bolo pre Slovenskú národnú galériu 11 odliatych v 80-tych rokoch 19. storočia a 1 bola odliata v roku 1990Štefan Michal Voros Izbighy – Zátišie s tekvicami a uhorkami, olej na plátne, 1734
