Pri pohľade do miestností, ktoré Indira Gándhíová (1917-1984) obývala, sa mi zdalo, že pani si len vyšla do vedľajšej miestnosti a o chvíľu príde a pozdraví nás. Presne tak pôsobili, ako obývané a používané… Čas rýchlo letí a zdá sa mi, ako včera, keď môj učiteľ na vysokej škole po príchode na cvičenie začal vyučovanie tým, že povedal, aby sme si minútou ticha uctili Indiru Gándhíovú, ktorú zabili. Bolo to síce v ďalekej Indii, ale bola osobnosťou, ktorú poznal celý svet. A keď odíde osobnosť, dotkne sa to všetkých ľudí, ktorým niečo jej meno hovorí. Uctili sme si ju teda minútou ticha…
Pre Indov znamená táto ich osobnosť veľmi veľa. Dnes chodia s úctou navštevovať toto jej sídlo, ktoré sa stalo múzeom. Indira Gándhíová sa do tohoto domu nasťahovala čoskoro po smrti svojho otca Džaváharlála Nehrúa v roku 1964. Ostala tu bývať aj potom, čo sa v roku 1965 stala Ministerkou pre informácie a vysielanie a a žila tu i ako Ministerská predsedníčka Indie od roku 1966 do roku 1977 a potom opätovne ako Ministerská predsedníčka Indie od roku 1980 až do dňa, kedy bol na ňu spáchaný atentát. Bolo to 31. októbra 1984 priamo v záhrade tohoto sídla. Ministerskou predsedníčkou Indie bola teda po obdobie 15 rokov.
Tento krištáľový chodník je vlastne plastikou, ktorá sa volá Sklenená rieka a na pamiatku Indiry Gándhíovej ju v roku 1989 Indii darovalo Československo. Sklenená rieka je vytvorená z 5600 kg oloveného krištáľu na nerezovej konštrukcii. Je 33 m dlhá a 2 m široká. Miesto, kde Indiru zastrelili, je označené štvorcom z indického ónyxu.
