V Dillí som jednoducho nemohla nenavštíviť pamätník Rádž Ghat, venovaný pamiatke Mahátmu Gandího – jeho miesto posledného odpočinku. Nečakala som, že návšteva miesta, kde odpočíva, bude takým pozdvihujúcim zážitkom, takým radostným a úžasným. Tento pamätník Mahátmu Gandího ma úplne ohúril. Vedú k nemu štyri prístupové cesty, jedna z každej strany. Nezáleží na tom, z ktorej strany prídete, ocitnete sa na mieste, kde si musíte vyzuť topánky a pokračovať bosí. Hrob je na nádvorí, na úrovni zeme a môžete chodiť okolo neho po vyvýšenom chodníku, ktorý je na každej strane a teda sú štyri a tvoria štvorec. Zvrchu z neho môžete vnímať ústrednú časť pamätníka a aj vonkajšiu časť s prístupovými cestami a parkami. A pritom nepretržite po celý čas vyhráva božská pokojná hudba, ktorá vám rozospieva dušu. Nezistila som, čo je to za hudba, ale stále mi znie v mysli… A môžete aj zísť dolu, do úplného stredu, kde je miesto, kde Mahátmu Gímdího spálili dňa 30. januára 1948, len jeden deň potom, čo bol naňho spáchaný atentát.
