Pretože hora za chrámom je veľmi husto porastená borovicami, nazýval sa chrám Mjóhó dži pôvodne Matsubagayatsu. Sv. Ničiren (1222-1282), zakladateľ Ničirenskej budhistickej sekty, o ktorom som písala viac nedávno v Enošime, kde sa s ním spája chrám Ryuukó dži, na tomto mieste vybudoval malú pustovňu a vyučoval tu Lotus Sutru. Býval tu približne po dobu 20 rokov, pričom tiež cestoval po krajine a zasväcoval ľudí do svojho učenia.
Jeho učenie a jeho obydlie potom prešli na jeho učeníka Ničiróa, z Ničiróa na Ničiina, z Ničiina na Ničidžóa. Potom bol ako piaty hlavný kňaz ustanovený Ničiei. Ničiei bol synom korunného princa Cisárskej rodiny – Morinaga Shinnó a vnukom 96-teho cisára Godaigo. Z tohoto dôvodu, že pokrvný príbuzný cisára zastáva funkciu hlavného kňaza, ľudia chrám Mjóhó dži s láskou uctievajú.
A tá velebná scenéria! Chrám sa nachádza na úpätí pomerne strmého kopca. Hory krásne obkolesujú Kamakuru z východnej, severnej a západnej strany, zakiaľ čo na juhu je more. Hlavná hala je na úpätí kopca, ale aby ste videli zvyšok chrámového územia, musíte sa štverať po schodoch. Avšak tieto schody predstavujú integrálnu súčasť tohoto chrámu a vďaka nim sa mi tento chrám páčil ešte viac. Na vrchu lesa sú hroby a z horského hrebeňa krásne vyhliadky na mesto Kamakura a more.
Vstupná brána je síce zatvorená, ale chrámové územie je otvorené, keďže vedľa je ďalšií vchodHlavná hala je postavená z dreva zo stromu zenkova. Chrámu ho venoval Hosokawa, feudálny pán z Kjúšú. Pre verejnosť je vždy zatvorená. Pred Hlavnou halou v strede vidíme kadidelnicuPani, ktorá predáva lístky pri vstupnej bráne, mi dala túto tlejúcu tyčinku z dreva zenkova, pričom pred slovom zenkova použila zdvorilostnú predponu O, a ja som ochotne tyčinku O´Zenkova odniesla do kadidelnice pred Hlavnú haluLen zopár schodov hore – a je tu Nió brána – s dvomi Nió bojovníkmi. V článku SUGIMOTO-DERA o nich píšem podrobnejšieKrásne machové schody sa objavia pred vami, keď sa ocitnete za bránou Nió MonPri prvej časti schodiska je táto jaskyňaStále musím myslieť na tieto nádherné machové schody, širšie ako tie, čo sme predtým videli v Sugimoto-dera. Tieto tu sú teraz lemované malými bielymi a bledo fialovými dúhovanými kosatcami, keďže práve teraz majú obdobie kvitnutia, a preto sú schody teraz najkrajšie 🙂Keď vyjdete po schodisku popri najkrajších machových schodoch, prídete k tejto krásnej budove –Hokkedó, ktoré je v polovici cesty na vrch za chrámom. Chrámu ho daroval Mito, feudálny pán z prefektúry Ibaragi, ktorý bol príbuzným šógunaZa Hokkedó už čakajú ďalšie schody, trošku menej machové, ale tiež lemované kosatcami, po týchto stúpam hore Za hornými schodami je tento pamätník, presne na tom mieste, kde údajne pôvodne stála chatrč sv. Ničirena. Pred ním sa cestička rozdvojuje a po nej obomi smermi sa ide po lestnom chodníčku po hrebeni kopcaZ hrebeňa hory je tento krásny výhľad na Kamakuru medzi horami a moromNa konci ľavého chodníčka sú tieto hrobyNa konci pravého chodníčka na vrchu hory je hrob princa Morinagu Šinnó, ktorý bol otcom piateho hlavného kňaza tohoto chrámu a synom cisára GodaigoTiež je odtiaľ nádherný výhľad na kamakurský záliv a more. A keď milosťpani Fudži sa zachce ukázať, tak je i ju odtiaľto vidno
