Hodžo Cunetoki, zakladajúci mecenáš chrámu, poveril v roku 1240 zakladajúceho kňaza Kišu Zendži Nenna Rióču, aby založil Komjó dži ako hlavný chrám pre oblasť Kantó. Je to prestížny chrám, spomedzi chrámov sekty Džúhači Danrin Džódo v Kantó bol v období Edo na prvom mieste. Bucuden – Hlavná hala – bola postavená v roku 1698 a Sanmon – Hlavná brána bola postavená v roku 1847.
Vedľa Hlavnej haly má kamennú záhradu nazvanú Raigo na počesť Amida Nyorai.
Sanmon – Hlavná brána – Táto brána postavená v roku 1847 sa mi zdala úchvatná. Je dôležitým kultúrnym vlastníctvom prefektúry. Bola som prekvapená, keď som videla ľudí na hornom poschodí a potešilo ma, keď som zistila, že teraz je otvorená pre návštevníkov. Neváhala som ani sekundu a išla som tamSanmon – Hlavná brána – interiér horného poschodia. Modro-čierne vlasy Budhov sú jednýM z 32 znakov Veľkého človeka. Tieto sochy sa volajú Šaka Sanzon alebo Trojica Šákjamuni, keďže šaka znamená Gautama Budha, Šákjamuni, a sanzon znamená sochu troch ctihodných. Tieto sochy predstavujú Šaku, Mondžu Bosacu a Fugen Bosacu.Sanmon – Hlavná brána – interiér. Nachádza sa tu aj 16 sediacich sôch arhatov alebo rakanov, 8 po každom boku Budhov. Tak ma zaujali, že som im musela venovať jeden celý článok- viď môj článok ŠESTNÁSŤ ARHATOV ALEBO RAKANOVVýhľad z hornej časti Hlavnej brány – na dome sú koinobory – kapry z látok – a vzadu jemne vidno dokonca horu Fudži – s bielou snehovou pokrývkou. Koinobori sú pripravené na sviatok detí dňa 5. mája.Bucuden – Hlavná hala postavená v roku 1698 je najväčším moderným budhistickým chrámom, ktorý doteraz stojí a je významným národným kultúrnym vlastníctvom. Pozrite sa na tú strechu! Zdá sa mi nádherná! Zdá sa veľmi jednoduchá a zároveň je taká dominantná, že ju ľahko rozoznať aj z druhého konca pláže Vstupná časť Hlavnej chrámovej halyHlavná chrámová hala – interiérKamenná záhrada pomenaná Raigo na počesť Amida Nyorai. Je v nej osem skál – horné tri v zelených kríčkoch sú traja Budhovia. Svojím pokojom mi pripomenula kamennú záhradu v chráme Ryoanji v Kyote. Avšak tentokrát som namiesto meditácie tu väčšinu času strávila rozhovorom s paňou z Taiwanu, ktorá je učiteľkou čajovej ceremónie, takže rozhovor s ňou bol veľmi zaujímavý
