Bolo by možné, že takto snáď mohol vyzerať rezbár sochár Majster Pavol z Levoče? Predpokladá sa, že túto tvár apoštola na jeho súsoší Posledná večera na predele oltára svätého Jakuba st. Apoštola vytvoril ako svoj vlastný portrét. Na túto skutočnosť by nás mala upozorniť dobová rezbárska čiapka, ktorú má na hlave. Teda možno jeho tvár nie je zahalená tajomstvom tak, ako niektoré základné údaje o jeho živote. Hmatateľným dôkazom, ktorý o jeho živote zostal, sú jeho umelecké diela, spievajúce pieseň o jeho géniu.
Základné údaje o jeho živote nie sú známe. Nemáme predstavu kde a kedy sa narodil a kedy zomrel. Poznáme len jeho krstné meno – Pavol. K tomuto menu je pridaný titul Majster, lebo v stredoveku bolo na odlíšenie od obyčajných remeselníkov zvykom takto oslovovať tvorcov umeleckých diel. Odborníci zaoberajúci sa jeho dielami, predpokladajú, že svoje umelecké vzdelanie zrejme mohol nadobudnúť v Nemecku, severnom Taliansku alebo Tirolsku.
Presne v čase, kedy tento náš geniálny sochár majster Pavol z Levoče tvoril z dreva tieto svoje nádherné rezbárske diela v štýle neskorej gotiky, iný geniálny umelec, Michelangelo Buornarrotti v Taliansku tvoril svoje nádherné fresky a mramorové sochy, či bronzovú sochu v štýle vrcholnej renesancie. Teda práve v čase tvorby majstra Pavla sa tu odohrávalo stretnutie dvoch hlavných stredovekých umeleckých smerov – gotiky a renesancie.
Majster Pavol sa bránil zubami-nechtami proti vnikaniu “cudzích” prvkov do svojho umenia, t.j. proti vplyvu renesancie. Je predstaviteľom neskorej gotiky. Bol žiakom veľkého poľského sochára z Norimberku, Veita Stossa, ktorému som na tejto stránke venovala článok – pozri OLTÁR VEITA STOSSA V KRAKOVE. Avšak stopy renesančných prvkov sa však nakoniec i proti jeho vôli začali do jeho tvorby priplazovať.
Majster Pavol z Levoče sa spomína prvý krát v roku 1506, v súvislosti s jeho vstupom do Bratstva božieho tela v Levoči. Predpokladá sa, že v tom čase už v Levoči nejaký čas žil a mal v nej aj dielňu.
V roku 1507 vytvoril drevené sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda pre oltár sv. Mikuláša, datovaný r. 1507, v chráme Sv. Jakuba v Levoči.
V rokoch 1508-1517 vytvoril hlavný oltár sv. Jakuba v Levoči. Tento jedinečný oltár sv. Jakuba st. Apoštola je jeho jedinou prácou, ktorá je signovaná.
Tento oltár je zároveň jeho chef d´oeuvres – jeho majstrovským dielom a tiež je unikátny tým, je tiež držiteľom svetového rekordu – dosahuje výšku 18,62 m a touto výškou prevyšuje všetky diela svojho druhu vo svete. Je teda najvyšším gotickým dreveným oltárom na svete.
Za ním nasleduje 14 m vysoký Leinbergerov oltár v Kastulusmuenster v Moosburgu v Nemecku, 3. je 13,7 m vysoký oltár v opátstve Blaubeuren v Nemecku poblíž Ulmu, 4. je 13,5 m vysoký v Kefermarkte poblíž Linzu v Rakúsku, 5. najvyšší s 13 m je oltár Veita Stossa v Krakove, ktorý už veľmi dobre poznáme.
Na 8. mieste je výškou 11 m oltár Vir Dolorum – priamo z tohoto kostola sv. Jakuba v Levoči. Kto sa chcete o tomto 8. najvyššom oltári na svete viac, prosím pozrite si môj článok CHRÁM SV. JAKUBA V LEVOČI.
Celý hlavný oltár navrhol sám Majster Pavol a oltár je dôkazom, že bol majstrom geometrickej harmónie v gotickej architektúre. Podarilo sa mu umiestniť jeho vyvážený oltár do presbytéria chrámu tak, že splýva s architektúrou do jedného organického celku.
Sám osobne vytvoril aj hlavné sochy. Remeselníci z jeho dielne boli tiež šikovní a vytvorili krásne ornamenty a fiály. Umelci, ktorí namaľovali tabuľové obrazy, boli tiež vysoko profesionálni. Predlohami malieb boli maľby Lucasa Cranacha a Hansa Schäufeleina staršieho. Tieto tu na fotkách nevidíme, vidno ich, keď sú krídla oltára zatvorené.
My vidíme krídla oltára otvorené a vyzdobené reliéfmi: Vľavo hore: Rozoslanie apoštolov do sveta = Rozchod apoštolov, Vľavo dolu: Sťatie sv. Jakuba v Jeruzaleme, Vpravo hore: Videnie Sv. Jána Evanjelistu pri písaní Apokalypsy na ostrove Patmos, Vpravo dole: Mučenie sv. Jána Evanjelistu v varením v oleji, lebo sa odmietol klaňať pohanským božstvám.
Nad týmto sa vznáša nadstavec obsahujúci sochy apoštolov, ktoré sem umiestnili zo staršieho oltára, ktorý pochádzal cca z roku 1370. Tieto sochy vytesal neznámy rezbár. Počas posledných reštauračných prác objavili, že hlavy sôch nie sú v jednom kuse so zvyškom tela. Predpokladá sa, že oddelené hlavy varili vo vode, aby sa predišlo ich popraskaniu. Takýto postup sa spomína aj v rukopisoch Leonarda da Vinciho. To je dôvod, prečo tu môžem spomenúť aj tohoto velikána svetových dejín umenia
Posledná večera zobrazuje presne ten okamih, keď Ježiš hovorí tragické slová: “Veru, hovorím vám, že jeden z vás ma zradí, ten, čo je so mnou”. Vidíme, že iba dvaja apoštoli – Peter, sediaci blízko pri Ježišovi a Judáš, ktorého sa tieto slová týkajú, ich vnímajú. Sv. Ján Evanjelista práve drieme medzi Ježišom a Petrom. Ostatní apoštoli si spoločne pochutnávajú na jedlách, nápojoch. Toto sochárske dielo je príkladom renesačného štýlu v prácach Majstra Pavla. Z technického hľadiska je pozoruhodné, že skupiny po dvoch či troch apoštolov vytvoril z jedného kusa dreva. Tiež je zaujímavé, že apoštoli sú zobrazení ako sedia i chrbtom k divákovi.
