PODOLÍNEC

Odkedy som prvý krát išla do spišského regiónu na Slovensku,  v porovnaní s inými oblasťami mojej vlasti som veľmi silne vnímala jeho odlišnosť, čo sa týka architektúry starých miest. Mestečká, ktoré mali už obdobie najväčšej slávy za sebou, vyžarovali ducha zašlých čias. Bola som očarená hlavnými námestiami tých mestečiek, ktoré majú kostoly a ešte osobitne stojace zvonice. A tie zvonice majú milé siluety – pripadali mi ako z rozprávky. Vďaka ním sú tieto historické mestečká také piktoreskné. Tieto mestečká ma neprestávajú ohurovať a poďme teda do jedného z nich.

Prvá písomná zmienka o Podolínci pochádza z roku 1235. Avšak pôvodnú slovanskú obec zničili počas tatárskeho vpádu v roku 1241. Bola znovu postavená, ale v roku 1287 nasledoval opätovný tatársky vpád. Pri obnove pomáhali nemeckí i poľskí prisťahovalci.  V roku 1412 ho Žigmund Luxemburský povýšil na slobodné kráľovské mesto. Dodnes sa zachovali časti gotických mestských opevnení zároveň s ďalšími historickými pamiatkami a neskororenesančnými meštianskymi domami zo 16. a 17. storočia, klasicisticky upravenými v 18. a 19. storočí. Vďaka nim Podolínec bol v roku 1990 vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Vzhľadom na kláštor piaristov, ktorý mal veľkú dôležitosť pre vzdelávanie, sa o mesto označovalo ako o Scepus Oxford (Spišský Oxford) alebo ako Atény na Poprade.

V súčasnosti má cca 3200 obyvateľov.

Podolínec – Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie postavili už v roku 1295. Pôvodne mal len jednu loď, ale nekôr ho rozšírili. Vedľa kostola v roku 1659 postavili renesančnú zvonicu a umiestnili v nej zvon z roku 1392. O spišských renesančných zvoniciach dokonca jestvuje aj kniha
Kláštorný kostol sv. Stanislava, postavený v rokoch 1647-1651 v barokovom štýle. Piaristický kláštor v Podolínci založil v roku 1642 Scepus mayor (starosta Spiša) Stanislaw Lubomirski (1583-1649).  Dvojica veží je zavŕšená cibuľovými strechami, ktoré boli pristavané v roku 1762
Oltárny obraz je svojou veľkosťou 4×7 m najväčším oltárnym obrazom na Slovensku a patrí tiež medzi najväčšie v strednej Európe. Je na ňom výjav zo života sv. Stanislava (cca 1030-1079), krakovského biskupa – vzkriesenie šľachtica Petra (Piotra), ktorý potom podal svedectvo o Stanislavovej nevine. Stanislav bol v roku 1253 vyhlásený za svätého
Piaristický kláštor postavený v renesančnom slohu.  V súčasnosti slúži ako kláštor Redemptoristov.  V 50-tych rokoch 20. storočia bol zmenený na väzenie pre viac ako 700 rehoľníkov z celého Slovenska.  V apríli 1950 prišli veriaci z okolia brániť svojich kňazov a pri streľbe bolo niekoľko osôb zranených