Vytvoril ju Sankei (narodený ako Tomitaro) Hara (1868-1939) – úspešný obchodník z Jokohamy, ktorý zbohatol obchodovaním s hodvábom. Plochu má cca 175000 metrov štvorcových a nachádza sa v blízkosti Tokyo zálivu. Trvalo 20 rokov ju vytvoriť – od roku 1902. Iba vonkajšia záhrada je prístupná verejnosti od roku 1906, vnútorná záhrada je súkromná. Je tiež skanzenom, lebo je v nej zhromaždených 17 historických architektonických pamiatok z rôznych oblastí Japonska.
Trojposchodová pagoda a hlavný rybník
Ja som tu šéf!Záhrada Sankeien je aj miestom, kam sa chodia fotografovať sobášiace sa páryNerušte ma prosím, meditujem!
Hlavná hala starého Tomyoji chrámu sa pôvodne nachádzala v oblasti Kamo pri Kyote a v roku 1986 ju premiestnili sem
Dom rodiny Janohara bol postavený okolo roku 1750 ako rezidencia dedinského richtára – pohľad spreduDom rodiny Janohara – pohľad zboku. Toto je jeden z najväčších domov gaššo štýlu, ktoré sa dodnes nachádzajú v Japonsku. Pomenovanie strechy v štýle gaššo je odvodené od trávovej strechy, pretože jej konštukcia je tvorená upevňovaním trámových klád spôsobom, ktorý pripomína zopnuté ruky – zopínanie rúk = gaššoBývalý dom rodiny Janohara – štýl gaššo, postavený v obobí Edo okolo roku 1750 v dedinke Širakawa-go v prefektúre Gifu a sem bol premiestnený v roku 1960 v období Šówa.
V strede obývačky je irori = ohnisko – do ktorého sa každý deň prikladajú polienka. V dávnych dobách sa po ťažkej každodennej lopote považovalo za najpríjemnejšie sedieť v teple okolo inori a debatovať. Na zavesenie kanvice na vodu na čaj nad ohniskom slúžilo zariadenie jizai.Interiér domu rodiny Janohara s tatamiTatami rohože v prijímacej miestnosti
Svätyňa Old Tokeiji – Starého Tokeidži – Buddhistického, zenovej sekty, postavený v roku 1634 počas obdobia Edo v Kamakure a bol slávny pre poskytovanie útočiska ženám, ktoré sa snažili vymaniť z manželstva. Preto sa volal Chrám rozvodov alebo “chrám lámania osudu”. V tých časoch bol rozvod len privilégiom mužov. Týraná žena mala len toto jediné útočisko – keď v Tokeidži strávila rok, bola oficiálne rozvedená. Sem bol prenesený v roku 1907 v období MeijiGaryobai = kmeň Ume = Japonská marhuľa. Tento kmeň vyzerá ako plaziaci sa drak a poslúžil ako model pre maľbu “Yoroboshi”, majstrovského diela, ktoré namaľoval v roku 1915 Kanzan Šimomura (1873-1930) – slávny maliar obdobia Meidži a teraz je v Národnom múzeu v Tokyu
Nad hlavným rybníkom na kopci sa týči trojposchodová Pagoda starého chrámu Tomyoji, postavená v roku 1457 počas obdobia Muromači v meste Kizugawa v prefektúre Kyoto a sem bola premiestnená v roku 1914 v období Taišo.
Hidejoši Tojotomi (1537-1598), jeden z najslávnejších šógunov japonskej histórie, dal tento Juto Oido of Old Tenzuiji postaviť v roku 1591 na umiestnenie juto – kamenného pamätníka, ktorý mal jeho matke zaistiť zdravie a dlhovekosť. Pôvodne bol postavený v areáli Daitoku-dži v Kyote a sem bol premiestnený v roku 1905Ornamentálne drevorezby na Juto-Oido of Old Tenzuije – detail
Rinšunkaku – postavil 1649 v období Edo Tokugawa Jorinobu (1602-1671) = 10. syn Togugawa Ieyasu, prvého šóguna obdobia Edo, v prefektúre Wakajama pri rieke Kinokawa. Jorinobu bol prvým feudálnym pánom klanu Kishu Tokugawa. Toto bola vila – letný dom a sem bol premiestnený v roku 1917 v období TaišoRinšunkaku – interiér je veľmi subtílne zdobený maľbami tušom maliara Kano Tanyu (1602-1674), Japonca, ktorý maľoval akvarely na papierové zvitky a bol dvorným maliarom Tokugawa šógunátuKano Tanyu namaľoval túto výzdobu letného domu klanu Kišú Tokugawa v roku 1649Krásne
