Na juhovýchodnom úpätí pohoria Spišská Magura je jedno miesto, kde sa naša matka príroda zahrávala a pritom vytvorila travertínové usadeniny a minerálne pramene. 🙂 V miestnom travertínovom kameňolome sa našli pozostatky z obdobia Paleolitu. Dnes sa tu už travertín neťaží, ale v dnešnej dedinke s približne 1300 obyvateľmi je ho vidno na každom kroku. Všetky domy a rovnako aj stajne sa z neho v minulosti stavali. V modernej architektúre sa stále používa na dekoratívne účely.
Prvá písomná zmienka o osade pochádza z roku 1329. Dedinka Vyšné Ružbachy sa preslávila minerálnou vodou. Vzhľadom na liečivé účinky prameňov minerálnej vody tu v 15. storočí založili prvé kúpele. Tieto kúpele si veľmi obľúbila poľská a uhorská šľachta. V roku 1882 ich kúpil gróf Andrzej Zamoyski (1852-1927) a on sa zaslúžil o ich najväčší rozvoj. Bol tiež majiteľom Ľubovnianskeho hradu. Jeho najmladší syn Ján Kanty Zamoyski zdedil kúpele v roku 1927.
Vyšné Ružbachy. Jedným z unikátnych prvkov tejto dedinky je travertínové jazierko Kráter v kúpeľnom parku, vidno ho na pravej strane fotky medzi dvomi budovamiKráter – s priemerom 20 m a hľbkou 2-3 m je najväčším travertínovým jazierkom na Slovensku. Jeho silne mineralizovaná voda má teplotu 23°Celzia a nikdy nezamŕza. Toto je jediný kráter v Ružbachoch, ktorý je naplnený vodou. Ostatné krátery sú suchéBývalý travertínový kameňolom – toto je miesto pri dedine, kde sa v minulosti ťažil travertín. Avšak od roku 1964 ho prevzalo Medzinárodné sochárske sympózium. Počas obdobia jeho existencie sem prišli umelci zo 16 krajín z celého sveta, aby vytvorili travertínové sochy. Väčšina z nich je vystavená tu, ale mnohé z nich možno vidieť na území kúpeľného parku. O niektoré z nich sa dokonca môžete potknúť v samotnej dedine 🙂 Spolu ich je 104. Toto je druhá unikátna črta tejto zaujímavej dedinyMedzinárodné sochárske sympózium vo Vyšných RužbachochAutor: Vossilev Minev, Bulharsko, 1978Author:Yasuo Mizui (1925-2008), Japonsko, 1966 – Hommage á Tatra = Pocta Tatrám – našim milým 🙂 Yasuo Mizui bol japonský kamenosochár, ktorý žil vo Francúzsku. Vysoké Tatry sú od Vyšných Ružbachov vzdialené len asi 30 km Autor: László Kutas, Maďarsko, 1978Autor: Goto Hideki, Japonsko, 2001 – toto sochárske dielo je vystavené v kúpeĺnom parku, kde dokonca môže slúžiť ako lavička na oddychAha ten ľúbezný postoj a travertínJuraj Bartusz, Slovensko, 1998. Všimnúť si máte tie kamene okolo tej krásnej vysokej boroviceZaujímavý nápad! Autor: Juraj Bartusz, Slovensko, 1998Biely dom bol dokončený v roku 1931 a doslovne stojí na travertínovej skale. Je pomenovaný podľa bieleho travertínu použitého na jeho stavbu. Dal ho stavať gróf Ján Kanty Zamoyski (1900-1961). V roku 1929 sa oženil s princeznou Izabelou Alfonsa de Bourbon, ktorá bola neterou španielskeho kráľa. Píšem o nich tiež v mojom predošlom článku o Ľubovnianskom hrade. Na stavbu Bieleho domu použil jej veno a myslím, že ho minul dobre 🙂 V každom prípade túto budovu milujem <3 A toto je tretia unikátna črta tejto výnimočnej dedinyPrameň lásky a prameň zabudnutia. Vo Vyšných Ružbachoch je 14 minerálnych prameňov. Najvýdatnejším z nich je Izabela, voda z ktorého sa používa vo všetkých kúpeľných bazénoch. V roku 1928 ho dal navŕtať Ján Kanty Zamoyski a pomenoval ho podľa svojej manželky Izabely. Keďže má teplotu vody 19-21°C, treba ju pred použítím v kúpeľných bazénoch ohrievať. Minerálne vody sú štvrtou jedinečnou črtou tejto dedinySuchý kráter
Suchý kráter. Vo Vyšných Ružbachoch je niekoľko kráterov. Avšak nesúvisia so sopečnou činnosťou. Sú to vlastne prepadnuté travertínové kopy vyzrážané okolo minerálnych prameňov bohatých na vápnik. Jazierko Kráter, o ktorom píšem hore, má vodu, ale všetky ostatné krátery sú suché. Jeden z nich vidíme na tejto fotke. Museli v ňom umiestniť výstražnú tabuľu kvôli CO2. V travertínovom podzemí totiž vzniká oxid uhličitý a dostáva sa do krátera. Keďže je ťažší ako vzduch, drží sa na jeho dne. To je nebezpečné pre malé živočíchy, ktoré sa dostanú do krátera. Potom sa nájdu uhynuté zvieratká. Z tohoto dôvodu sa nazýva Smrtná jama. Dokonca ani nám ľuďom sa nedoporučuje, aby sme doňho vošli. Všetky tieto suché krátery sú piatou jedinečnou črtou tejto osobitej dediny
Miestny psíček Rizek mi pózuje počas prechádzky v prekrásnom okolí obce. Meno má odvodené od dialektovej formy jeho obľúbeného jedla, ktorým je rezeň. Dokonca i jeho srsť sa zhoduje s farbou rezňa. Neobyčajne krásna príroda je šiestou úžasnou črtou Vyšných Ružbachov a Rizek je siedmy 🙂 nie nevyhnutne v tomto poradí 😀
