Minamoto no Jorioši (988-1075) založil na pláži Zaimokuza v Kamakure v roku 1063 svätyňku pre boha Hačimana – šintoistického boha vojny a lukostrelby – boha bojovníkov. Takto Hačimanovi vzdal vďaku za to, že mu pomohol zvíťaziť v rozhodujúcej bitke vo vojnovom ťažení od 1051 do 1062 na potlačenie povstania v juhovýchodnom Japonsku. Predtým, ako poslal svoje vojská do boja, pomodlil sa za víťazstvo vo svätyni Iwašimizu Hačimangú v Kyote a tam dostal posvätné šípy. Tieto posvätné šípy venoval bohovi, keď postavili vyššie spomínanú svätyňku v Kamakure, táto sa dnes volá svätyňa Juiwakamíja – Moto Hačiman. Už nie je na pláži, lebo okolo nej, ako huby po daždi, vyrástlo mesto a more trochu ustúpilo.
V 11. a 12. storočí z týchto šípov boli urobené repliky a v súčasnosti je ich tridsať vystavených v Múzeu svätyne v Hongú – v budove Hlavnej svätyne v Tsurugaoka Hačimangu. Bohužiaľ sa tam nesmie fotografovať. Sú nalakované na čierno, medzi nimi šípy “kaburaja”, čo sú pískajúce šípy a “togaríja” , čo sú šípy s ostrým hrotom. Sú bohato zdobené. Počas novoročných osláv je dôležitým amuletom šíp “Hamaja” – na odvrátenie zla. Boh Hačiman sa stal božským ochrancom klanu Minamoto – čo verejne vyhlásil samuraj Minamoto no Jorinobu (968-1048). Jeho najstarším synom bol Minatomo no Jorioši, ktorého najstarším synom bol Minatomo no Jošiíje (1039-1106) – predkovia Minamoto no Joritoma. Keďže patrili k jednému z dvoch bojových rodov v Japonsku tých čias, všetci boli samurajskí bojoví vodcovia. Niet divu, že všetci boli oddaní Hačimanovi a urobili ho božským ochrancom ich rodiny. Hačiman sa stal uctievaným do takej miery, že sa tento boh stal Marsom Japonska.
Minamoto no Joritomo (1147-1199) – prvý šógun kamakurského šógunátu, dal v roku 1180 premiestniť túto svätyňu na miesto na kopci, kde sa dnes nachádza. Kamakura sa stala hlavným mestom Japonska, chrám Hačimangú bol v centre mesta a hral významnú úlohu ako náboženská autoria, keďže šógunát tu vykonával veľa majestátnych obradov. Slúžil tiež ako politické centrum šógunátu. Pretože bol zasvätený bohovy vojny, navštevovali ho samuraji pred odchodom na frontové línie, aby sa pomodlili za víťazstvo. Na území chrámu pribudlo mnoho ďalších svätýň a v priebehu času ich bolo treba aj prestavovať. V roku 1996 bol chrám vyhlásený za významnú národnú kultúrnu pamiatku.
V Japonsku je približne 80000 šintoistických svätýň – a cca 20000 z nich je zasvätených bohovi Hačimanovi. Až v 40000 posvätných miestach šintoizmu sa uctieva Hačiman. Tento boh má aj budhistický titul “Hačiman Dai Bosacu”. Zaujímavé je, že keď v 6. storočí do Japonska prišiel budhizmus, Budhu uznávali ako boha spoza mora. Počnúc 7. storočím sa stavali svätyne zasvätené obom božstvám, japonským šintoistickým aj budhistickým.
Boh Hačiman sa objavil na Kjúšú v polovici 6. storočia a uctieval ho miestny klan ako svojho svätého patróna. Začal ho uctievať aj cisársky dvor dynastie Yamato. Prvú svätyňu Hačimana, Usa Džingú alebo Usa Hačimangú, založili pravdepodobne v roku 725 a prvýkrát sa spomína v roku 737 v Use, v prefektúre Oita na Kjúšú. Je najprestížnejšou Hačimanovou svätyňou.
Hongu – hlavná svätyňa Tsurugaoka Hačimangú v Kamakure sa nachádza na význačnom mieste na kopci. Súčasnú budovu dal v roku 1828 postaviť Tokugawa Ienari, 11. tokugawský šógun. Je typickou ukážkou architektúry svätýň obdobia Edo. V období Edo sa začali aj obyčajní ľudia chodiť modliť do Tsurugaoka Hachimagu a dodnes chodia. Je najväčšou svätyňou v Kamakure. Táto svätyňa je so svojimi 18 miliónmi návštevníkmi ročne jednou z najobľúbenejších svätýň v Japonsku. Je to rozhodne jedno z historických miest, ktoré reprezentujú Kamakuru a patrí medzi najslávnejšie Hačimanove svätyne.
