Jeden môj japonský kamarát mi povedal o japonskom filme Shiko funjatta = Sumo, Sumó z roku 1992. Považoval ho za komédiu na popukanie a veľmi mi doporučoval, aby som si ju pozrela. Tiež sa idem pri nej popučiť od smiechu. Aj mi ukázala sumo v inej perspektíve. Pretože na Slovensku sa zdá trošku nezvyčajným druhom športu. Sumo, Sumó ho uvádza do súčasnosti. Prečo by som nenavštívila Ryógoku Kokugikan = krytá sumo aréna, keď som bola v Tokiu a v jej bezprostrednej blízkosti? V čase, keď som tam bola, neprebiehal v nej žiadny sumo zápas, keďže v nej sú len tri sumo turnaje v roku – v januári, v máji a v septembri.
Ale našťastie Múzeum sumo bolo otvorené a nenechala som si ho ujsť. Dobre som urobila, lebo v ňom dokonca prebiehala zaujímavá výstava Dlane rikiši. Skutočne som na niektoré otlačky dlaní zízala, lebo niektoré boli ozaj obrovské a poniektoré pochádzali dokonca už z obdobia Edo. Otlačky dlaní sa po japonsky volajú tegata. Majú veľa symbolických významov. Zápasník sumo, ktorého povýšia na sekitori = do vyššieho levelu, urobí otlačok svojej dlane a ten vlastne “spečaťuje”, že je plnohodnotným rikiši = naozajstným silným sumo zápasníkom. Toto je zjednodušené vysvetlenie, ale myslím, že ľahšie na porozumenie. Tegaty ľudia uctievajú ako talizmany a majú ich vystavené a modlia sa k nim. Dokonca tam boli otlačky chodidiel a podľa ich veľkosti ste si mohli predstaviť, akí obri boli niektorí sumo zápasníci.
Keďže v múzeu bol zákaz fotenia, nemôžete odtiaľ vidieť žiadne fotky.
Turnaje v zápasoch sumo sa v Ryógoku konali už v období Edo a presne počas tohoto obdobia v rokoch 1603 až 1868 sa sumo stalo nesmierne obľúbeným a stalo sa japonským národným športom, čo je vyjadrené výrazom kokugi, ktorý je aj v názve tokijského sumo “paláca” o ktorom píšem. Fakt, že sumo sa považuje za šintoistický rituál, činí zo sumo ringu posvätné miesto. V dávnych časoch sa dokonca zápasy sumo konali v šintoistických svätyniach v samotnom Ryógoku. Jednu takú svätyňu tu aj hneď navštívime.
Naozajstného sumo zápasníka som nestretla, ale títo fešní na stojanoch boli pripravení pre dámy, ktoré si chceli urobiť fotku 🙂Pohľad spredu na Ryógoku Kokugikan. Ryógoku je zároveň názov štvrte v Tokiu, kde sa táto sumo hala nachádza. Kokugi je národný šport – ako je sumo. Sumo platí za národný šport Japonska. Všimnite si, že na ľavej strane fotky vidno vrchol veže Tokyo Sky Tree. Môj ďalší článok bude o nej a tam hore budeme 🙂Ryógoku Kokugikan bol otvorený v roku 1985 a vnútri v strede je sumo ring, priamo pod žltým vrchom zelenej strechy. Priemer sumo ringu je 455 cm a strana štvorca okolo neho meria 570 cm. A kolom dookola sú sedadlá pre vyše 11 tisíc ľudíPohľad na čo by som nazvala Sumo palác 🙂 zozadu = od Edo múzea, počas západu slnkaToto je len model sumo ringuVeríte, že toto je v skutočnosti významná sumo svätyňa?Svätyňa Nominosukune džindža má veľa dočinenia so sumom. Nominosukune je boh sumo a táto džindža je mu zasvätená. Zápasníci sa k nemu modlia za silu a obratnosť. Príbeh, ako sa Nominosukune stal bohom sumo, má čosi spoločné s počiatkom zápasenia v Japonsku. Taima no Kehaya sa chvastal, že niet muža medzi živými, ktorý by bol silnejší ako on. Cisár Suinin prikázal Nominosukunemu, aby s ním zápasil. Nominosukune ho šmaril tak prudko, až “ho jeho duch opustil” = Taima no Kehaya umrel. Toto sa stalo asi pred 2000 rokmiTu sídli kami Nominosukune. Uctievajú ho tu ako boha suma. Ale žiadny sumo zápasník sa tu teraz k nemu nemodlí 🙂Brána tórii vedúca k svätyňke Inari džindža Inari džindža svätyňku tradične strážia líšky, avšak nie je ani líškam zasvätená a ani ich Japonci neuctievajú. V skutočnosti je líška poslom princeznej Ugatamy. Ugatama = bohyňa ryže, ktorej je zasvätená, Ugatama je kami tejto šintoistickej svätyňkyNa konci Svätyne Nominosukune džindža prídeme k tomuto Pamätníku po sebe nasledujúcich Yokozunov postavenému v roku 1952. Sú na ňom mená Yokozunov. Yokozuna = veľký šampión = najvyšší titul v sumo zápasení Na križovatke pri Ryógoku Kokugikane je táto socha sumo zápasníka s otlačkami rúk známych sumo zápasníkov Sumida-Gawa – rieka Sumida je hneď vedľa a ešte pred zotmením sa na jej brehu poprechádzamKrásne upravený breh rieky Sumida a nad ním mimoúrovňová diaľnicaPlavba s večerou na lodi na rieke SumidaPohľad z Ryógoku-bashi – Mostu Ryógoku ponad rieku Sumida s mimoúrovňovou diaľnicou na opačnom brehu. Prvý most Ryógoku tu bol postavený v roku 1659 a bol poškodený 1. septembra 1923 vo veľkom zemetrasení v oblasti Kantó. Museli ho znovu postaviť a most, ktorý tu je teraz, bol dokončený v roku 1932. Vidno tiež vežu Tokyo Sky tree a sľubujem si, že tam pôjdem čo najskôr a pozrite môj ďalší článok 🙂
