V roku 776 p.n.l. sa tu konali Prvé olympijské hry a je isté, že tieto hry boli medzinárodné. Táto udalosť sa tradične považuje za prvú istú udalosť v gréckej histórii. Bližšie časové určenie sa uvádza leto roku 776 p.n.l. alebo dokonca 1. júl 776 p.n.l = presne v tomto čase pred 2794 rokmi! 🙂 Gréci od tohoto dátumu počítali svoj letopočet – vždy udávali v ktorom roku ktorej olympiády sa určitá udalosť prihodila. Keďže Olympijské hry sa konali každé štyri roky, počítanie sa riadilo týmto štvorročným cyklusom. A tak to pokračovalo od 1. júla roku 776 p.n.l. do konca. storočia nášho letopočtu.
Ale história tohoto miesta je oveľa staršia. Na južných svahoch hory Kronos, blízko pri sútoku rieky Alfeus a jej prítoku rieky Kladeus, bolo osídlenie už v treťom tisícročí pred naším letopočtom. Počas mykénskeho obdobia – v rokoch 1600-1100 p.n.l. – v tejto oblastie tiež bolo rozsiahle osídlenie. Nálezy z týchto období môžeme vidieť v Archeologickom múzeu, ktoré sa nachádza pri vykopávkach. Vidieť ich spolu s ďalšími pokladmi z neskorších období Olympie nám umožní si veľmi dobre predstaviť, ako toto miesto v minulosti vyzeralo.
Aké zaujímavé, že o Feidiovi ako osobe nevieme takmer nič. Vieme, že pochádzal z Atén, narodil sa cca v roku 500 p.n.l. a začal ako maliar. Avšak rýcho si získal meno ako sochár. Niekedy v r. 433 alebo 432 p.n.l. bol obvinený zo sprenevery a bol nútený z Atén odísť. A ukázalo sa, že mu to prospelo! 🙂 Prišiel sem, do Olympie a vytvoril jeden zo 7 divov antického sveta! Chriselefantinovú (zlato a slonovina) sochu Dia na tróne – jeho majstrovské dielo. Starovekí gréci v antike tvrdili, že každý by ju mal raz za života vidieť. Bohužiaľ socha v 5. storočí nášho letopočtu bola zničená a zmizla
Kentaurovia boli pozvaní na svatbu lapitského kráľa Peirithona. Na svatbe sa opili – čo je symbolom víťazstva zvieracej stránky nad ľudskou. Vrhli sa na lapitské ženy a pokúšali sa ich uniesť. Kráľ Peirithon spolu s Lapitmi a gréckymi hrdinami sa postavili na ich obranu. Keďže nemali so sebou zbrane, bojovali s čímkoľvek, čo mali po ruke – na Kentaurov hádzali vázy a stoličky a tiež aj bojovali proti nim len holými rukami. Gréci tento boj vyhrali a tí Kentaurovia, ktorí prežili, utiekli do lesa. Táto bitka patrila medzi najobľúbenejšie témy, ktoré zobrazovali umelci, obzvlášť z dôvodu, že symbolizovala jednotu Grékov proti Barbarom, ktorej výsledkom bolo víťazstvo spravodlivosti nad nesporavodlivosťou, civilizácie nad divokým životom “lesných ľudí”.
Pelops bol legendárnym vládcom na Peloponéze. Pochádzal z Ázie a uchádzal sa o ruku Hippodameie, dcéry Oinomaoa – kráľa Elidy. Oinomaos, ktorý sa obával veštby, ktorá mu predpovedala, že ho zabije vlastný zať, súhlasí ju dať mužovi, ktorý ho porazí v pretekoch dvojkolesových vozov. Pelops dostane od Poseidóna okrídlené kone a naláka Oinomaovho vozataja Myrtila, aby nahradil bronzové kolíky na kolesách falošnými zo včelieho vosku. Je jasné, že v tomto závode Oinomaos zomrel a Pelops zvíťazil. Oženil sa s Hippodameiou, stal sa kráľom a vládol na Peloponéze. Peloponéz = Pelopsov ostrov.
Praxiteles (vrchol kariéry dosiahol v rokoch 370-330 p.n.l.) bol z Atén a v staroveku ho oslavovali ako príklad dokonalosti v umení. Hermes je jedno z jeho posledných diel, odhaduje sa, že ho vytvoril cca v roku 340 p.n.l. Nuž, je fajn, že sa dá okolo neho chodiť kolom dookola 🙂 Túto sochu objavili v roku 1877 nemeckí archeológovia v ruinách Hérinho chrámu. Táto socha je považovaná za jedno z najvynikajúcejších diel Druhého klasického obdobia (4. storočie p.n.l.) – jedným z dôvodov je dokonalé vyleštenie parského mramoru. A je nesporne je číslom 1 čo sa týka antických vyobrazení Hermesa. A Praxiteles je jeden z posledných veľkých klasických sochárov Grécka.
Takmer určite bol synom sochára Kéfisodóta, usudzuje sa to na základe jeho pôvodu a vzdelania. Kéfisodótus vytvoril Eiréné nesúcu malého Pluta okolo rokov 380-370 p.n.l. Praxiteles sa o nejakých 40 rokov neskôr vracia k rovnakej kompozícii. Ale jeho Hermes ho predčil.
Zeus unáša Ganymeda a vidíme ho ako človeka. Toto sa považuje za najľudskejšie vyobrazenie boha Dia. Zeus, otec bohov, je zobrazený ako pútnik, ktorý čulo kráča s palicou v jednej ruke, zakiaľ čo unáša Ganymeda na vrch Olymp. Predpokladá sa, že toto umelecké diele bolo pravdepodobne súčasťou architektúry – mohlo byť akrotériou. Je pomaľovaná a má veľa spoločného s archaickým maliarstvom. Ganymedes sa podobá na sochy kúrov.
