STAROVEKÁ OLYMPIA

V roku 776 p.n.l.  sa tu konali Prvé olympijské hry a je isté, že tieto hry boli medzinárodné. Táto udalosť sa tradične považuje za prvú istú udalosť v gréckej histórii. Bližšie časové určenie sa uvádza leto roku 776 p.n.l. alebo dokonca 1. júl 776 p.n.l = presne v tomto čase pred 2794 rokmi!   🙂   Gréci od tohoto dátumu počítali svoj letopočet – vždy udávali v ktorom roku ktorej olympiády sa určitá udalosť prihodila. Keďže Olympijské hry sa konali každé štyri roky, počítanie sa riadilo týmto štvorročným  cyklusom. A tak to pokračovalo od 1. júla roku 776 p.n.l. do konca. storočia nášho letopočtu.

Ale história tohoto miesta je oveľa staršia. Na južných svahoch hory Kronos, blízko pri sútoku rieky Alfeus a jej prítoku rieky Kladeus, bolo osídlenie už v treťom tisícročí pred naším letopočtom. Počas mykénskeho obdobia – v rokoch 1600-1100 p.n.l. –  v tejto oblastie tiež bolo rozsiahle osídlenie. Nálezy z týchto období môžeme vidieť v Archeologickom múzeu, ktoré sa nachádza pri vykopávkach. Vidieť ich spolu s ďalšími pokladmi z neskorších období Olympie nám umožní si veľmi dobre predstaviť, ako toto miesto v minulosti vyzeralo.

Nad antickým olympijským štadiónom sa týči vrch Kronos. Kronos bol otcom boha Dia.  Pri štadióne na ľavej strane fotky vidno podstavec, na ktorom mala čestné miesto jediná žena, ktorá mohla vojsť na štadión – kňažka bohyne Déméter. Na väčšinu hier ženy nemali prístup. Déméter bola bohyňou poľnohospodárstva, obilia a plodnosti zeme. Je jednou z najstarších bohýň – spomína sa už v 14.-13. storočí p.n.l.
Z takéhoto materiálu bol postavený Diov chrám v Olympii. Obyčajný kameň aký našli – miestny vápenec s mušľami z mora – a ako povrchovú úpravu ho pokryli ho omietkou z mramorového prachu 

 

Takto vyzerá Diov chrám v Olympii teraz. Jeho rozmery boli 64,12 x 27,68 m, bol 20,25 m vysoký a postavený v rokoch 470-457 p.n.l.  Jeho architektom bol Libón z Elidy.  Okolo roku 430 p.n.l vytvoril renomovaný aténsky sochár Feidias sochu boha Dia zo zlata a slonoviny. Táto socha bola umiestnená v celle a bola vyhlásená za jeden zo siedmych divov antického sveta.  Chrám zničili zemetrasenia v rokoch 522 a 551 nášho letopočtu
Takto vyzerá dnes dielňa sochára Feidia, kde vytvoril slávnu vyššie spomínanú sochu boha Dia

Aké zaujímavé, že o Feidiovi ako osobe nevieme takmer nič. Vieme, že pochádzal z Atén, narodil sa cca v roku 500 p.n.l. a začal ako maliar. Avšak rýcho si získal meno ako sochár. Niekedy v r. 433 alebo 432 p.n.l. bol obvinený zo sprenevery a bol nútený z Atén odísť.  A ukázalo sa, že mu to prospelo!   🙂   Prišiel sem, do Olympie a vytvoril jeden zo 7 divov antického sveta!  Chriselefantinovú (zlato a slonovina) sochu Dia na tróne – jeho majstrovské dielo. Starovekí gréci v antike tvrdili, že každý  by ju mal raz za života vidieť. Bohužiaľ socha v 5. storočí nášho letopočtu bola zničená a zmizla 

Vchod na štadión bol preklenutý v 3. storočí p.n.l. – len časť tunela sa dodnes zachovala. Má výšku vyše 3 m a táto výška údajne zodpovedá Herkulesovej postave. Herkules je legendárnym zakladateľom Olympie
Archeologické múzeum v Olympii: V tejto veľkej sále je vystavená  zachovaná výzdoba z dvoch monumentálnych tympanonov z Diovho chrámu.  Vo vysvietenej nike vidno sochu Niké od Paionia. Vidno aj šesť z dvanástich metóp, ktoré zobrazujú dvanásť úloh Herkulesa
Boj Lapitov s Kentaurami. Zo západného tympanonu Diovho chrámu. Ústrednou veľkou postavou je Apolón. Apolón rozhoduje zápas medzi Kentaurami a Lapitmi.  Samotná jeho prítomnosť ľudí povzbudzuje a jeho pokoj  posiluje ich vieru vo víťazstvo. Ženy sa bránia pred Kentaurami a muži tiež proti nim bojujú. Tento výjav je preto veľmi dynamický 

Kentaurovia boli pozvaní na svatbu lapitského kráľa Peirithona. Na svatbe sa opili – čo je symbolom víťazstva zvieracej stránky nad ľudskou. Vrhli sa na lapitské ženy  a pokúšali sa ich uniesť. Kráľ Peirithon spolu s Lapitmi a gréckymi hrdinami sa postavili na ich obranu. Keďže nemali so sebou zbrane, bojovali s čímkoľvek, čo mali po ruke – na Kentaurov hádzali vázy a stoličky a tiež aj bojovali proti nim len holými rukami. Gréci tento boj vyhrali a tí Kentaurovia, ktorí prežili, utiekli do lesa. Táto bitka patrila medzi najobľúbenejšie témy, ktoré zobrazovali umelci, obzvlášť z dôvodu, že symbolizovala jednotu Grékov proti Barbarom, ktorej výsledkom bolo víťazstvo spravodlivosti nad nesporavodlivosťou, civilizácie nad divokým životom “lesných ľudí”.

Prípravy na preteky Pelopsa s Oinomaom. Z východného tympanonu Diovho chrámu. Ústrednou majestátnou postavou je Zeus. Zeus stojí medzi súpermi. Keďže tento tympanon zobrazuje chvíle pred pretekom vozov a nie preteky samotné, je tento tympanon menej dynamický

Pelops bol legendárnym vládcom na Peloponéze. Pochádzal z Ázie a uchádzal sa o ruku Hippodameie, dcéry Oinomaoa – kráľa Elidy. Oinomaos, ktorý sa obával veštby, ktorá mu predpovedala, že ho zabije vlastný zať, súhlasí ju dať mužovi, ktorý ho porazí v pretekoch dvojkolesových vozov. Pelops dostane od Poseidóna okrídlené kone a naláka Oinomaovho vozataja Myrtila, aby nahradil bronzové kolíky na kolesách falošnými zo včelieho vosku. Je jasné, že v tomto závode Oinomaos zomrel a Pelops zvíťazil. Oženil sa s Hippodameiou, stal sa kráľom a vládol na Peloponéze. Peloponéz = Pelopsov ostrov.

Hermés nesúci malého Dionýza.  Vytvoril Praxitelex vo. storočí p.n.l. z parského mramoru

Praxiteles (vrchol kariéry dosiahol v rokoch 370-330 p.n.l.) bol z Atén a v staroveku ho oslavovali ako príklad dokonalosti v umení. Hermes je jedno z jeho posledných diel, odhaduje sa, že ho vytvoril cca v roku 340 p.n.l.  Nuž, je fajn, že sa dá okolo neho chodiť kolom dookola   🙂  Túto sochu objavili v roku 1877 nemeckí archeológovia v ruinách Hérinho chrámu.  Táto socha je považovaná za jedno z najvynikajúcejších diel Druhého klasického obdobia (4. storočie p.n.l.) – jedným z dôvodov je dokonalé vyleštenie parského mramoru. A je nesporne je číslom 1 čo sa týka  antických vyobrazení Hermesa. A Praxiteles je jeden z posledných veľkých klasických sochárov Grécka.

Takmer určite bol synom sochára Kéfisodóta, usudzuje sa to na základe jeho pôvodu a vzdelania. Kéfisodótus vytvoril Eiréné nesúcu malého Pluta okolo rokov 380-370 p.n.l.  Praxiteles sa o nejakých 40 rokov neskôr vracia k rovnakej kompozícii. Ale jeho Hermes ho predčil.

Terakotové súsošie Dia a Ganymeda o ktorom sa verí, že bolo vytvorené okolo roku 470 p.n.l. a patrí teda k archaickému umeniu  

Zeus unáša Ganymeda a vidíme ho ako človeka. Toto sa považuje za najľudskejšie vyobrazenie boha Dia. Zeus, otec bohov, je zobrazený ako pútnik, ktorý  čulo kráča s palicou v jednej ruke, zakiaľ čo unáša Ganymeda na vrch Olymp. Predpokladá sa, že toto umelecké diele bolo pravdepodobne súčasťou architektúry – mohlo byť akrotériou. Je  pomaľovaná a má veľa spoločného s archaickým maliarstvom. Ganymedes sa podobá na sochy  kúrov.

Niké od Paionia je majstrovským dielom sochárstva 5. storočia p.n.l.  Paionios bol grécky sochár z Chalkidiki a grécku bohyňu víťazstva vytvoril v rokoch 425-420 p.n.l. z parského mramoru (z gréckeho ostrova Paros). V tomto múzeu je vystavený sádrový odliatok jej zachovaného torza. Niké je bohyňa víťazstva a zobrazuje sa ako mladá žena s veľkými krídlami. Pomocou nich mohla vzlietnuť a priniesť víťazovi vavrínový veniec