Šindžuku je mesto v meste. Má vyše 337000 obyvateľov. Je to jedna z 23 mestských častí, z ktorých sa skladá Tokio. Každá ponúka niečo, čím sa vyznačuje, Šindžuku nevynímajúc.
Názov Šindžuku pochádza z výrazu Naito Šindžuku = Nový hostinec Naitó. Je to z toho dôvodu, že história Šindžuku začala vtedy, keď vláda skonfiškovala pôdu klanu Naito a postavila tu šukubu v roku 1698. Šukuba bola zastávka na ceste, kde sa mohol človek najesť, napiť, ubytovať a kde bolo tiež postarané o zábavu. Niečo ako hostinec. Šin = nový, šuku alebo džuku = hostinec. Od tých čias Šindžuku rástlo. Ale nebolo také významné ako iné časti Tokia. To bolo kým v roku 1923 neudrelo Veľké zemetrasenie v oblasti Kantó. Našťastie Šindžuku utrpelo len menšie škody. Do tejto oblasti začal prúdiť nový život a počet obyvateľov rástol. Toto spôsobilo expanziu infraštruktúry, ktorá tu dovtedy nebola veľmi vyvinutá.
Keď som prišla na Šindžuku stanicu vlakom JR a musela som prestúpiť na tokijské metro, bola som udivená tým labyrintom… Napriek tomu, že už som bola v Japonsku na mnohých staniciach, vrátane stanice Tokyo, japonské stanice ma neprestávajú udivovať. A táto je úplne neuveriteľná, keďže má až 36 nástupíšť a približne 200 východov… Počtom približne 3,64 milióna cestujúcich denne je najrušnejšou stanicou na svete.