POPRAVISKO KOZUKAPPARA

Priamo pri stanici Minami Sendžu ma upútala svätyňa so zaujímavou sochou budhu. Je to chrám Enmeidži,  akosi vtesnaný na malom priestore medzi železničnými koľajami, budovami a cestou. Keď som sa pri ňom zastavila a prezerala som si ho, ostala som prekvapená, keď som zistila, že jeho územie pôvodne vlastne bolo súčasťou popraviska, kde sa odhaduje, že bolo popravených 100000 až 200000 ľudí.

V minulosti, v časoch Eda, boli v blízkosti Eda tri popraviská, kde popravovali kriminálnikov. Toto popravisko, Popravisko Kozukappara, bolo jedným z nich.  Popravy sa tu vykonávali od roku 1651 až do roku 1873. Popravisko Kozukappara bolo obrovské – približne o veľkosti futbalového štadióna, avšak časom bolo prekryté železničnými koľajami a budovami. 

Je to vysoký počet a premýšľam o 70000 ľuďoch zabitých na námestí Hippodróm v Konštantínopoli, dnešnom Istanbule v Turecku,  tam ich popravili pri dvoch príležitostiach, v rokoch 532 a 1826.

Takto to vyzerá z ulice
Svätyňa Enmeidži. Za bielou budovou vidno železničné vedenie. Miesto, kde sa usmrcovalo je zrejme tam pod koľajami. Keďže názov enmei znamená “udržať dlhšie pri živote”, “predĺženie života”,  je to protirečenie účelu tohoto miesta a toho, čo sa tu v skutočnosti dialo

Socha Nubikiri Jizó = Jizó Odseknutého krku, postavená v roku 1741, má priniesť útechu úbohým dušiam, je takmer 4 m vysoký. Avšak spôsobom popravy nebolo len sťatie, ale aj ukrižovanie, uvarenie za živa a upálenie na hranici
Cintorín – náhrobné kamene tu popravených a pochovaných
Svätyňa Inari v Enmeidži – ale prečo len jedna líška?