V minulosti bola Ostia prístavom Ríma a v súčasnosti je Ostia Antica druhým najrozsiahlejším miestom archeologických vykopávok na talianskom území – iba Pompeje sú väčšie.
Mesto Ostia údajne okolo roku 620 p.n.l. založil rímsky kráľ Anco Marzio (žil cca od 675 p.n.l. do 616 p.n.l), vládol od 641 p.n.l. do 616 p.n.l. V tom čase na tomto mieste ústila rieka Tiber do mora a ťažila sa tu kamenná soľ. Ústie sa po latinsky povie ostium a toto je aj pôvod názvu Ostia. Avšak až do dnešného dňa sa tu ešte nenašli žiadne archeologické stopy z tohoto obdobia, čiže to ostáva v legendárnych správach, ktoré napísal Lívius.
V 4. storočí p.n.l. tu bol castrum = vojenský tábor – pevnosť z veľkých tufových kvádrov. Odtiaľto sa mesto začalo rozširovať. Asi od roku 300 p.n.l. bolo hlavným oporným bodom rímskych námorných síl. Stala sa najvýznamnejším predmestím Ríma a najdôležitejším obchodným prístavom hlavného mesta. Za Trajána a Hadriána v 2. storočí n.l. bola na tom Ostia najlepšie.
Mithras bol perzským bohom svetla, ale jeho kult prenikol aj do Ríma a čiastočne i do Grécka. Bol bohom svetla, ktoré prichádza pred slnkom ponad hory. Zvíťazil v boji s bohom slnka. Potom splnil niekoľko ťažkých úloh a opakovane musí zabiť veľkého, silného býka, lebo tento každoročne znova a znova rastie. Tiež pomáhal ľuďom v núdzi a v trápení a ochraňoval ich v nešťastí a vojnách. Duše zosnulých sprevádzal do záhrobia, kde im dal nápoj z vína a krvi zabitého býka. Ten im zaistil nesmrteľnosť. Príchod kresťanstva spôsobil zánik Mithrovho kultu. Veľmi zaujímavé je, že dátum narodenia Mithru a Krista je rovnaký, ako i krst ponorením do vody, nesmrteľnosť duše a iné. Z veľkého počtu svätýň, ktoré mal Mithras v Ríme je najzachovalejšia v chráme svätého Klementa v Lateráne. Pod apsidou baziliky je umelá jaskyňa – Mithrova svätyňa.