NÁRODNÉ MÚZEUM V TOKIU je najväčším múzeom v Japonsku. Bolo založené v roku 1872 a je najstarším japonským národným múzeom. V jeho zbierkach sa nachádza vyše 110.000 kusov – v mnohých výstavných sieňach sú verejnosti prístupné mnohé staroveké umelecké diela a archeologické nálezy z Japonska a iných oblastí Ázie. Múzeum pozostáva z mnohých budov a patrí medzi najväčšie múzeá sveta. Je krásne umiestnené v Parku Ueno.
Budova Hyókeikan postavená v roku 1909Budova Tóyókan – Ázijská galéria – budova z roku 1968, architekt Yoširo Taniguči (1904-1979)Budova Honkan – Hlavná budova – Galéria Japonska z rokov 1932-1938, keďže pôvodná budova bola počas Veľkého zemetrasenia v oblastí Kantó v roku 1923 silne poškodená
Územie múzea bolo v minulosti časťou chrámu Kan´eiji. Súčasná Hlavná budova je presne na mieste, kde bola pôvodne hlavná hala chrámu. Predpokladá sa, že okolité záhrady bývali chrámovými záhradami. Ale len zopár častí záhrady si uchovalo pôvodnú podobu.
Pôsobivé schodisko v budove Honkan
Stojaci Bišamon Ten – Vaisravana – polychrómované drevo. Obdobie Heian – 9. storočie. Vaisravana je meno jedného zo Štyroch nebeských kráľov a je dôležitou postavou japonského budhizmu. Telo tohoto božstva a démon, po ktorom šliape, sú vyrezané z jedného kusa dreva. Všimnite si, že dekoráciou na bohate zdobenom brnení božstva sú na kolenách a na bruchu hlavy príšer. Mohutné telo sochy a výrazná presná drevorezba sú štylistickými črtami podobnými sochárstvu dynastie Tang (618-907) v ČíneTvár démona pod stojacim Bišamon Tenom, detail. Démon aj božstvo majú bizarné tváre so zvýraznenými črtami, hlavne očami a nosomZábava pod rozkvitnutými sakurami, autor Kanó Naganobu (1577-1654), Paravany, Farby na papieri, Obdobie Edo, 17. storočie, Dielo bolo v roku 1953 vyhlásené za Národný poklad. Tento námet – šľachtici a jednoduchí ľudia, ktorí sa zabavajú alebo tancujú – sa objavil predtým na farebných zvitkoch. Na tomto paravane je zobrazený mladý šľachtic, ako z verandy pozoruje skupinu mladíkov, ktorí preňho tancujú. Bohatosťou farieb a vynikajúcou realizáciou sa toto dielo zaraďuje medzi najvydarenejšie žánrové maľby. Výber témy z neho robí pôvabnú oslavu mladosti a jariZábava pod rozkvitnutými sakurami, autor Kanó Naganobu (1577-1654), Paravany, Farby na papieri, Obdobie Edo, 17. storočie, Dielo bolo v roku 1953 vyhlásené za Národný poklad. Vyobrazené osoby sú oblečené v odevoch podľa najnovšej dobovej módy. Nie je jasné, či ide o vyobrazenie určitej udalosti alebo prostredia. Vystupujúci umelci i dve dámy, ktoré ich pozorujú, sú zobrazení pod rokvitnutými čerešňami, ale oddeľuje ich záves, čím sa dosiahol zaujímavý dramatický efekt
Stojaci Fudo Myo´o – Acalanatha = jeden z Kráľov múdrosti. Drevo s polychrómiou, lístkové zlato, vsadené krištáľové oči, obdobie Heian – 12. storočie. Pôvodne držal v pravej ruke meč a v ľavej ruke lasoStojaci Fudo Myo´o – Acalanatha. Tvár – detail. Krištáľové oči možno boli vložené neskôr, snáď v období japonského stredoveku. Rysom Kráľov múdrosti sú modro-čierna pokožka a hrôzostrašný výraz hnevu. Majú eliminovať svetskú žiadostivosťMiestnosť Japonské sochárstvoDžúni šinšó – Dvanásť nebeských generálov. Súbor 12 sôch vytvorených v období Kenkjú 1190-1199. Drevo s polychrómiou a krištáľovými očami. Pôvodne sa nachádzali v chráme Sogendži v dnešnom meste Yokosuka, v prefektúre Kanagawa, poblíž Kamakury. Každý z nich má na hlave znamenie čínskeho horoskopu. Spredu zľava: tiger, vôl, potkan, diviak, zajac, kohút, had, drak, ovca, pes, opicaDžúni šinšó – Dvanásť nebeských generálov. Na sochách sa prejavuje nový štýl školy Unkei raného Kamakurského obdobia, tento nový štýl budhistického sochárstva bol realistický aj dynamický zároveň. Kamakurské obdobie prinieslo renesanciu japonského sochárstva: rozchod s predchádzajúcou kultúrou, návrat k dávnym vzorom a vstrebávanie nových kontinentálnych vplyvov. Unkei, jeden z najväčších japonských sochárov vôbec, je predstaviteľom tohoto prístupu. Spomínam ho v článku o SUGIMOTO DERA – najstarší chrám v KamakureYušin = Generál Kohút, detailVýjavy z Príbehu Gendži, Pripisované Tosa Mitsunori (1583-1638), Paravan, Farba na papieri, Obdobie Edo, 17. storočie. Gendži monogatari, slávny klasický román, bol pravdepodobne napísaný cca 1001-1015 alebo 1008-1021 nášho letopočtu, dlho predtým ako Dante Alighieri, Giovanni Boccaccio a Geoffrey Chaucer písali svoje diela. A… 🙂 napísala ho žena! Lady Murasaki Shikibu, ktorá ho napísala, bola dvornou dámou cisárovnej Akiko a jej hrdinom je Princ Gendži. Je to prvý román na svete! Šlabikár pre deti aristokrata, autorom bol princ Hačidžo no miya Tošihito (1579-1629), Tuš na zdobenom papieri, Obdobie Edo, 17. storočie. Fíha, niekto sa nenarodil len so zlatou lyžicou v ústach, ale mal aj zlatú učebnicu, teda vlastne zvitokMusela som obdivovať, ako krásne sú paravany v priestranných sieňach múzea prezentovanéSakury a Kérie, Pripisované Tawaraya Sotacu (cca 1570-1640), Farba na papieri, Obdobie Edo, 17. storočie. Tawaraya Sotacu bol činný v Kyóte začiatkom 17. storočia. Je známy vynikajúcim zmyslom pre dizajn v jeho dielach. A právom. Bola som ohúrená ako moderne vyzerajú tieto paravany. Namaľované pred 400 rokmi… umelec celkom iste predbehol svoju dobuDetail – Kérie – tou plastickosťou a tým nacapkaným zlatom mi to pripomenulo Klimtov Bozk, ten však bol namaľovaný oveľa neskôrSakury a Kérie, Pripisované Tawaraya Sotacu (cca 1570-1640), Farba na papieri, Obdobie Edo, 17. storočie. Tawaraya Sotatsu sa považuje za jedného z najjaponskejších z japonských maliarov. Vo svojich najreprezentatívnejších dielach sa úplne zbavil vonkajších vplyvov. Pamätajme, že na japonské maliarstvo malo veľký vplyv čínske maliarstvo. Ale nie na Tawaraya Sotatsu. Jeho obrazy sú čiste japonskéDetail – SakuryLietajúce vtáky a bežiace šelmy, autor Kano Tan ´yu (1602-1674), Farba na hodvábe, Obdobie Edo, datované 1666
Veľký tanier s dekorom kvitnúcich sakúr a orlov, email na glazúre, Porcelán Imari, Obdobie Edo, 18. storočie. Imari bol morský prístav, z ktorého na lodiach vyvážali porcelán vyrobený v Arite, podľa neho potom dostal názov. Vyznačuje sa výrazným čiernomodrým, červeným a zlatým emailom Mitate (Narážka) na Siedmich bohov šťastia v ich lodi pokladov, autor Isoda Koryúsai (1735-1790), Obdobie Edo, 18. storočie. Isoda Koryúsai bol pôvodne samurajom a neskôr sa stal navrhárom tlačí a maliarom. Počtom jeho prác, ktorý dosiahol 2500, bol možno najproduktívnejším maliarom 18. storočiaKrásavice pod kvitnúcimi sakurami, autor Nagasawa Rosecu (1754-1799), Farba na hodvábe, Obdobie Edo, 18. storočie. Poézia sama! Motýle šelestia, priťahované vôňou týchto elegantných dám… 🙂Lebka morskej korytnačky. Hokkaidó, 19. storočie. Ainovia sú experti v rybolove a je to ich hlavná činnosť. Z tohoto dôvodu sa Ainu sa klaňali lebkám z morských korytnačiek a modlili sa im za šťastie pri rybolove. Náboženstvo Ainu je jednoduché uctievanie prírody. Považujú sa za japonských domorodcov. Vravia, že ich predkovia prišli zo zeme ľadu a snehu a prišli na Hokkaidó a na iné ostrovy viac na severe. Považujú sa za najvlasatejšiu rasu na svete. Ainovia v ich vlastnej reči znamená “človek”
