MUCHA V TOKIU

Keby  Alfons Mucha  (1860-1939)  mohol ožiť a ocitnúť sa v Národnom centre umenia v Tokiu medzi 8. marcom a 5. júnom 2017, verím, že by sa nevedel prestať čudovať.

Samotná budova je pôsobivá – veľmi moderná a zaujímavá, pútavá a má niečo “je ne sais quoi”, s čím sa v modernej architektúre stretnem  len  veľmi zriedkavo.  A k tomu navyše ešte sú v nej veľkorysé výstavné miestnosti a tieto výstavné priestory patria k najväčším v celom Japonsku.  Navrhol ju japonský architekt Kishó Kurokawa (1934-2007), o ktorom si myslím, že mal s Muchom určite jednu vec spoločnú. Obaja do svojich diel komponovali svoju filozofiu, svoje diela tvorili v súlade s názormi, ktoré mali. Nerobili nič nejakým spôsobom len preto, že sa to jednoducho v tom čase tak robilo. Išli svojou cestou. Výsledkom bolo, že boli veľmi novátorskí.

Predstavujem si Muchu, ako sa pretĺka a ledva prežíva, kým neprerazil, keď vytvoril dnes už legendárny plagát Gismonda pre Sarah Bernhardtovú v Paríži. Ako by sa cítil v ťažkých časoch, keby videl tieto davy trpezlivo čakajúce pri pokladni na lístky na jeho výstavu, potom ako čakajú pred výstavnými halami, aby sa dostali dnu? Divil by sa, keby videl výstavné haly plné ľudí žasnúcich nad jeho umeleckými dielami? A ešte fakt, že toto všetko sa deje v Japonsku – takej vzdialenej krajine.  Japonci si zvedavo študujú vysvetlivky k maľbám a zjavne sa im páči, čo vidia.  Pozorujúc toto všetko, musela som na neho myslieť.

Myslím, že by mal veľkú radosť a tiež si myslím, že by sa mu páčila budova a aj výstavné priestory.  Tiež som sa nemohla vyhnúť porovnaniu s mojou vlastnou krajinou. Mierne povedané, je mi je trošku ľúto, alebo  sa trošku hanbím za to, ako my na Slovensku nakladáme s umeleckými dielami a ako sa u nás ničia zaujímavé priestory, za ktoré nie je náhrada.

Dielam Alfonsa Muchu bolo venovaných 7 výstavných miestností. Tri z nich, v ktorých bola vystavená Slovanská epopeja, boli veľmi veľké. V týchto troch výstavných halách bol vystavený kompletný cyklus 20 plátien Slovanskej epopeje. V ďalších miestnostiach boli vystavené jeho ďalšie diela. Názvy týchto miestností boli: Secesia Alfonsa Muchu, Oslava prelomu storočia, Boj za národnú nezávislosť, Kresby a publikácie. V týchto kategóriách bolo prezentovaných 80 jeho diel. Dohromady sa mohli návštevníci kochať stovkou diel Alfonsa Muchu.  🙂

Plagát výstavy Muchu v Tokiu

Dvere výstavnej miestnosti sa otvoria o 10tej hodine
Vošla som medzi prvými návštevníkmi
Čoskoro sa priestor okolo Muchových malieb zaplnil. A bude to ešte horšie  🙂 
Bratrícka škola v Ivančiciach, Kolíska Kralickej biblie, 1914, 8,1×6,1 m
Slepec s chlapcom a bibliou – detail
Chlapec, ktorý číta bibliu slepcovi je autoportrétom Alfonsa Muchu z čias, keď bol ešte chlapcom
Mont Athos, 1926, 4,8×4,5m
V jednej miestnosti je fotenie dovolené a Apoteózu Slovanov nemožno vynechať 🙂
Apoteóza Slovanov. Slovanský triumf ako príklad pre ľudstvo, 1926, 4,05 m x 4,8 m
Prísaha Omladiny pod Slovanskou lipou – 1926 – Vaječná tempera a olej na plátne.  Slávia = mytologická bohyňa Slovanov je zobrazená na lipe. Toto je jediné dielo z 20 malieb tohoto cyklu, ktoré ostalo nedokončené. Modelom nahého chlapca napravo bol Muchov syn Jiří
Modelkou pre mladú ženu hrajúcu na harfe bola Muchova dcéra Jaroslava 

Najväčie plátno v pozadí je č. 19 = Zrušenie nevoľníctva v Rusku
Zrušenie nevoľníctva v Rusku. Slobodná práca – osnova národov, 1914, 8,1 m x 6,1 m