KACUŠIKA HOKUSAI

KACUŠIKA  HOKUSAI   (1760-1849) nepochybne patrí medzi najuznávanejších japonských umelcov. Možno je dokonca najslávnejším japonským umelcom vôbec.  Je naoslavovanejším  japonským autorom obrazov reprodukovaných z drevených dosiek. Navždy bude v pamäti ako autor slávneho súboru Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži – nápad opakovania tej istej témy z rôznych uhlov pohľadu a za rôzneho osvetlenia pochádza od Hokusaia.  Potom, čo sa Japonsko otvorilo západnému svetu,  obdivovali jeho drevotlače v Európe a mali veľký vplyv na európskych maliarov, vrátanie Moneta, Degasa, Van Gogha, Gaugina, Maneta, Whistlera a Bonnarda.

Narodil sa v mestskej časti Sumida v Ede a prežil v ňom väčšinu svojho života, avšak nie na jednom mieste. Predpokladá sa, že sa počas svojho života sťahoval až 93 krát, zaujímavé, všakže? Nebolo to však vždy z jeho rozhodnutia, raz si ledva zachránil holý život a svoje štetce, keď jeho dom začal horieť. Dom vyhorel, ale jeho štetce boli zachránené a mohol maľovať aj naďalej. Sám to takto povedal – ratoval svoje štetce, aby mohol maľovať.  🙂   Zaujímavým faktom je aj to, že počas svojej kariéry použil viac ako 30 mien.

Jeho stará štvrť na svojho veľkého umelca nikdy nezabudla – je tu po ňom pomenovaná aj ulica – Hokusai Dori = Hokusaiova ulica. A na diela Kacušiku Hoksai narazíte takmer na každom kroku, keďže vidíte plagáty s ich reprodukciami. Dokonca som narazila aj na veľký bilboard. Je spomenutý aj na orientačných mapách.  A potom zbadáte sugestívnu hypermodernú budovu ortuťovej farby, novú, len niekoľko mesiacov mladú – a v nej je umiestnené múzeum Kacušiku Hokusaia = Sumida Hokusai Museum.

Neboli vystavené všetky originály jeho diel a toto ma trochu sklamalo, lebo som sa tešila na to, že sa budem kochať pohľadom na ne všetky  🙂  ach ja naivka.  Ani ma nenapadlo, že nebude vystavená celá zbierka. Vystavujú sa tu totiž aj diela iných autorov. A tiež som si vybrala na návštevu zlý deň, lebo bola nedeľa a múzeum bolo vskutku preplnené. Niektoré obrázky sú ozaj maličké a ľudia stáli v rade, aby sa k nim mohli priblížiť. Tak aj ja som stála, učila som sa trpezlivosti od trpezlivých japoncov.

 Sumida Hokusai múzeum sa hrdí tromi zbierkami:  1/ Zbierka Petra Morseho pozostávajúca z cca 600 položiek.  Peter Morse (1935-1993) bol najväčší zberateľ a výskumník prác Hokusaia na svete.   2/ Narazakiho zbierka.  Dr. Munešige Narazaki (1904-2001) bol najvýznamnejším japonským výskumníkom obrazov ukiyo-e.   3/ Zbierka mesta Sumida obsahujúca práce hlavne od Hokusaia a jeho nasledovníkov.  Témy výstav v múzeu sa budú meniť, pričom sa budú využívať rozličné položky z týchto zbierok.

Portrét Kacušiku Hokusaia. Je zaujímavé, že maĺoval na zemi – kľačiac na podlahe a predklonený.  V múzeu je to aj znázornené na diorame v životnej veľkosti a Kacušika sa dokonca z času na čas pohne, čo divákov privádza do vytrženia  🙂   Škoda, že nie je dovolené fotiť
Pekné orientačné tabule majú vo štvrti Sumida, čo poviete?  🙂
Kacušika Hokusai – Pod vlnou pri Kanagawe = ako sa nazýva v Sumida Hokusai múzeu, známe tiež ako Veľká vlna pri Kanagawe, vytvoril v 20tych rokoch 19. stor.,  zo súboru Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži. Túto fotku som odfotila na ulici – bol to veľký bilbord na budove. Potom som obidvovala ikonickú  drevotlač; tuš a akvarel na papieri, cca 26×38 cm  v Sumida Hokusai múzeu, kde nie je dovolené fotiť
Sumida Hokusai múzeum – otvorené v novembri 2016. Architektkou tejto originálnej budovy je Kazujo Sedžimová, narodená roku 1956 v Japonsku. Jej architektonický koncept bol prepojiť umelecké múzeum s parkom. Táto budova pôsobí na mňa pokojne a vyžaruje z nej harmónia
Otvory rozdeľujúce budovu na prízemí sú spojené chodbami a cez ktorýkoľvek sa dá dostať do vchodu do múzea. Budova múzea je v súlade s projektami Kajo Sedžimovej – je uhladená, s čistými líniami a využíva kov a sklo. Vnútri je použitý mramor. Upútajú ma geometrické tvary

Kacušika Hokusai – Pekné počasie s južným vetrom z Tridsaťšesť pohľadov na horu Fudži – detail. Mala som šťastie vidieť túto  ikonickú drevotlač v múzeu, avšak toto som odfotila z brožúry
V pozadí vidno nám už známu vežu Tokyo Sky Tree, ktorá je tiež v štvrti Sumida
Všimnite si, že na horných poschodiach nie sú okná alebo otvory, čo znamená, že dnu sa nedostane veľa slnečného svetla. Osobne si myslím, že je to tak aj dobre a že zrejme to bolo urobené naschvál, lebo umelecké diela, ktoré sa tam vystavujú, by mohlo slnko a svetlo poškodiť