Gejša – toto slovo sa dostalo z japončiny do všetkých jazykov sveta. Stalo sa pojmom rovnako, ako nositeľky tohoto pomenovania.
V súvislosti s gejšou musím v prvom rade spomenúť, že sú to vysoko vzdelané umelkyne. A nanajvýš disciplinované. Disciplína je nevyhnutná, aby si neustále vybrusovali svoje umenie spievať, tancovať a hrať na šamisene. Avšak toto by nepostačovalo k tomu, aby mohli zabávať pri rôznych podujatiach, musia ovládať ešte veľa ďalších vecí, Dokážu viesť čajový obrad, ovládajú umenie aranžovania kvetín a sú aj majsterkami etikety a sú vytríbené v umení konverzácie – aby som spomenula aspoň niečo z toho, čo dokážu.
Za svoju prácu sú dobre platené. Veľkú časť svojho príjmu potom na oplátku minú na nádherné najkvalitnejšie kimoná. Vždy sa od nich očakáva, že budú bezchybne vystrojené. Je to ich povinnosť. Veď ako by to vyzeralo, keby prišla na akciu objednaná INŠTITÚCIA GEJŠA a vyzerala by menej ako ohromne?!
Ruka v ruke s vysokými očakávaniami od týchto umelkýň ide časová náročnosť na ich prípravu a na udržanie si vysokej úrovne svojho umenia. Platia si učiteľov, či už tanca a aj ostatných umení, aby nestrácali dokonalosť a stále sa vybrusovali. Gejše sa nevydávajú. Ak chcú pracovať ako gejše, ostávajú slobodné.
Niektoré gejše nie sú krásne v zmysle ako krásu hodnotia niektorí ľudia. Ale pod touto povrchnou vlastnosťou je lesk oslňujúcej osobnosti. Toto je ich čaro a toto čaro im prepožičiava krásu, ktorú si spájame s gejšou. A tu je poučenie: Krása je pekná. Ale môžeme byť krásne aj bez toho, že by sme vyzerali ako klasické krásavice.
Gejša nemusí nutne byť mladá. Niektoré z nich sú priam staré. Pracujúca gejša, ktorá má vyše sedemdesiat rokov, nie je výnimkou a dokonca vo veku vyše deväťdesiat rokov môže pracovať a byť cenená. V tomto období kultu večnej mladosti je táto správa povzbudzujúca pre nás všetky dámy, ktoré sme prišli do určitého veku a pozorujeme v zrkadle pribúdajúce vrásky.
Vzdelanie a sloboda majú vždy svoju cenu. Krásu vieme nadobudnúť, vzdelanie tiež a naša krása a vzdelanie môžu rásť úmerne s tým, ako sa zvyšuje náš vek. Nepočula som ešte, že by niekoho úroveň vzdelania klesala časom. A vzdelanie nám pomáha byť slobodnými. Je vždy cenné.
A ešte lepšie – keď niečo je cenné, nemusí to byť mladé. Pamätajme – dozrievať ako víno…
Nemali by sme sa báť niečoho takého prirodzeného, ako je starnutie. Len by sme sa mali držať a tešiť sa. Toto by sme sa podľa mňa mali určite od gejší naučiť. Nie je to povzbudzujúce, milé dámy?
Táto fotka obsahuje podľa mňa náznak zaujímavej symboliky:
Michelangelov Umierajúci otrok – mramorový originál sa nachádza v Louvri – je spojený so skalou a snaží sa od nej oslobodiť – čiže odpútať sa od svetského kráľovstva a akoby v tranze chce byť s bohom
Gejša – originály sú v Japonsku 😀 – v mnohých aspektoch je pojmom takéhoto oslobodenia 🙂
