V tlmenom svetle katedrály Nanebovzatia Panny Márie v Ajacciu, hlavnom meste Korziky, Francúzsko, púta moju pozornosť rozmerná maľba od Eugena Delacroixa. Veľmi veľa aspektov tejto maľby môže za to, že sa od nej nemôžem odlepiť… zízam… meditujem… Nielen samotný obraz je zaujímavý, ale tiež jeho história. Od začiatku jeho príbehu ubehlo už takmer dvesto rokov.
V roku 1819 dostal maliar Théodore Géricault (1791-1824) zákazku namaľovať obraz pre katedrálu v Nantes. Géricault však tajne uzavrel so svojím vtedy neznámym kolegom Eugène Delacroixom (1798-1863) dohodu, že Delacroix namaľuje obraz, na ktorý sa podpíše Géricault a honorár si rozdelia. Delacroix potreboval peniaze a preto súhlasil. V roku 1821 obraz dokončil. Avšak cirkev obraz odmietla. Nakoniec ho v roku 1827 priniesli do katedrály do Ajaccia. A je tu dodnes.
Zízam na obraz a príde mi veľmi moderný. Nechce sa mi veriť, že o pár rokov bude mať dve storočia. Pozerám na tvár Panny Márie a pripomína mi skôr mladú robotníčku, vôbec nemá tvár, na akú som doteraz bola pri jej zobrazeniach zvyknutá. Jej telo mi príde namaľované veľmi sexi. Nečudujem sa, že cirkevní predstavitelia v Nantes obraz odmietli.
A dolu tieto postavy mi pripomenuli obraz od Raffaella – Sixtínsku Madonu z 1513 roku, ktorá je v Drážďanoch v Galérii starých majstrov v Zwingri. Raffaello má na obraze anjelíkov ako pozerajú. Že by sa Delacroix inšpiroval? Kompozične to každopádne je podobné. Muž v pravo dole mi príde tiež s veľmi moderným účesom – ako dnešným. Génius predbehol svoju dobu – a to je Delacroix.
Úžasný obraz tento Delacroix, neviem sa vynadívať, neviem odísť. Proste úžasný maliar ho vytvoril a je jasné, že ďalšími dielami len potvrdil, že mu patrí významné miesto medzi svetovými maliarmi. Som šťastná, že tento obraz je v katedrále, ktorá je skoro prázdna a že sa tu môžem do nemoty ním opájať. Nie ako napríklad jeho Sloboda na barikádach, ktorá je v Louvri v tesnom priestore, kde sa tlačí kopa ľudí a človek pri obraze musí neustále prechádzať ďalej.