Keď ste v Japonsku, jednoducho si ich musíte všimnúť. Tieto obyčajné kamenné sochy odeté v červenom. Všimnete si ich na mnohých miestach – pri cestách alebo pri chodníkoch, na chrámových územiach, na cintorínoch… Upútajú vás a začnete byť zvedaví na to, čo predstavujú a čo pre Japoncov znamenajú. A prečo sú oblečené? Nielenže vyzerajú zaujímavo, ale keď sa o nich dozviete viac, zistíte, že sú vlastne úplnou vedou. Pokúsim sa zamerať na podstatu.
V budhizme sa verí, že duše všetkých detí, ktoré zomrú, musia ísť do Sai no Kawara.
Sai no Kawara je budhistický termín, ktorý označuje predpeklie detí. Predstavuje ho piesočnatá pláž v koryte rieky duší v očistci. Má to určité podobné črty s riekou Styx z gréckej mytológie. Keď sa sem duše mŕtvych detí dostanú, Šozuka no Baba, démonická strašná stará ježibaba, diablica, im ukradne šaty. Potom im sĺúbi, že ak dokážu poukladať kamene na seba, až vytvoria dostatočne vysoké schody, budú môct dosiahnuť svätý raj. Deti sa horúčkovite snažia stavať, avšak ich snahu neprestajne ničí nielen sama Šozuka no Baba, ale aj jej spoločníci diabli. Zdá sa, že nikdy sa z tohoto zakliatia nedostanú…
Našťastie ich vyslobodí dobrý bôžik Džizó, ktorý má deti rád a príde im na pomoc. Odoženie všetkých zlých diablov. Uteší deti a skryje ich do svojich obrovských rukávov.
Džizó Bosacu je ekvivalent Ksitigarbha Bodhisattwa. Je svätým patrónom a ochráncom detí a pocestných. Jeho sochy nájdeme v Japonsku všade
