Narodili sa tu Apolón – boh svetla a krásy a Artemis – bohyňa lovu, dve z najvýznamnejších božstiev gréckeho panteónu. Z tohoto dôvodu bol tento ostrovček pre starovekých Grékov najsvätejším miestom. Teraz Délos patrí k najvýznamnejším archeologickým lokalitám v Grécku. Dá sa povedať, že celý ostrov je archeologickým múzeom pod holým nebom.
Délos je naozaj malým ostrovom – iba 5 km dlhý a max 1300 m široký. Ale jeho malá plocha 3,4 km2 je úžasná – krásou svojho okolia, svojou polohou na mori a svojou históriou. Keď sa k nemu približujete, zapôsobí na vás čudná masa kameňov, pokoj a tíšina. A všimnete si ruiny bývalých majestátnych budov.
Ale poďme sa pozrieť na legendu o narodení Apolóna a Artemidy. Legendy sú kategória sama osebe. Ako povedal Sallustius: ”Tieto veci sa nikdy nestali, ale vždy sú”.
Apolón a Artemis boli deťmi najvyššieho boha Dia a krásnej nymfy Titánky Léty. Diova manželká Héra Létu prekliala, že nemôže porodiť na pevnej zemi. Héra dokonca poslala Pytóna – obludu s telom ako had a s dračou hlavou, aby ju prenasledoval. Boh mora Poseidon sa nad Létó zľutoval a Létó našla útočisko na skalnatom ostrove plávajúcom po mori – a to bol Délos. Na ňom v jaskyni na úpätí hory Kynthos pri palme porodila dvojčatá – Artemidu a Apolóna. Po ich narodení sa z mora vynorili štyri stĺpy a ostrov sa stal pevným, aby ho navždy bolo vidno na tom istom mieste – délos znamená viditeľný.
V pukline na hore Kynthos bola údajne prvá Apolónova veštiareň. Keď mali dvojčatá štyri roky, Artemis zabila kozy a Apolón si vo veštiarni postavil oltár z ich rohov.
A toto je kľúč k rozkvetu Délu. Približne pred 4500 rokmi boli na vrchole hory Kynthos postavené jednoduché obydlia, obyvatelia mohli odtiaľ pozorovať more, či sa neblížia nepriatelia. Okolo konca 15. storočia p.n.l. sa dolu pri mori usadili Mykénčania. Približne v roku 1000 p.n.l. sem prišli Ióni, ktorí tu najneskoršie v 9. storočí p.n.l. založili kult Apolóna a ostrov sa stal významným centrom jeho uctievania. Na uctivanie Apolóna ako boha svetla, harmónie a rovnováhy a na uctievanie jeho sestry – dvojčaťa – Artemidy ako bohyne mesiaca postavili Apolónovu svätyňu. Od 4. storočia p.n.l. sa tu každoročne na ich počesť konali veľkolepé Apolónove slávnosti s hudbou, tancom a atletickými súťažami. Délos sa stal dôležitým náboženským centrom a pútnickým miestom.
Okolo svätyne začali vyrastať domy a po roku 167 p.n.l., kedy Délos vyhlásili za slobodný prístav, sa začalo rýchlo rozvíjať mesto, keďže prilákalo ľudí z celého sveta – bohatých kupcov, bankárov, majiteľov lodí, staviteľov, umelcov. Délos sa stal “maximus emporium totius orbis terrarum” – “najväčším obchodným centrom celého sveta”. Dva razy ho napadli a vyrabovali, v roku 88 p.n.l. a v roku 69 p.n.l. Délos sa už nezotavil. Pútnici prestali uctievať Apolóna a ostrov sa postupne stal ostrovom rozvalín…
Vykopávky sa začali v roku 1872 a prebiehajú dodnes.
Odhaduje sa, že pôvodne bolo Svätyni Apolóna venovaných prinajmenej 9 Strážnych levov, niektorí udávajú ich počet až na 16 kusov. Levy, ktoré dnes vidíme, tu boli nájdené medzi rokmi 1886 a 1906. Iba 5 ich je zachovaných úplne a z 3 ďalších sa zachovali len fragmenty. Nazývajú sa aj Naxské levy, lebo ich venovali Naxania, t.j. obyvatelia ostrova Naxos. Sú dokonca vytesané z naxoského mramoru. Ich úlohou bolo strážiť posvätné jazero, ktoré už nejestvuje.
Jedného z levov vzali v 17. storočí do Benátok v Taliansku a v súčasnosti stráži Portu Magnu benátskeho Arzenálu.