DAIBUCU – VEĽKÝ KAMAKURSKÝ BUDHA V CHRÁME KÓTOKU-IN

DAIBUCU  =  VEĽKÝ BUDHA

Kamakura – ako romanticky znie tento názov…  V mojej mysli sa vždy spájal so samurajmi, šógunmi a so sochou Budhu. V minulosti  som videla sochu Budhu v Nare, v Daibutsudene = v Hale Veľkého Budhu.  Socha v Nare bola dokončená v polovici 8. storočia a je takmer 15 metrov vysoká. Kamakurský Budha je o trošku mladší a o trošku menší  🙂  ale vždy som si priala ho zhliadnuť.

Aká som rada, že konečne môžem navšítviť Svätyňu Kótoku-in v Kamakure, kde  si tento Veľký Budha pokojne sedí uprostred areálu. Tento Veľký Budha je prakticky symbolom Kamakury. 

Budha je zobrazený v sediacej póze pri meditácii = Amida Bucu = Budha Amitábha, v pozícii Lotosového sedu.

Amitábha – amita = nekonečný, bez hraníc, ábhá = svetlo, nádhera, teda “ten, čo má bezhraničné svetlo, ten, koho nádhera je nekonečná” –  Budha Neobmedzeného svetla, Budha nesmierneho života a svetla = Budha nekonečného života. Po japonsky sa tiež nazýva Amida Nyórai. Počas Kamakurského obdobia (1185-1333) v Japonsku sa  etablovalo veľa nových budhistických siekt, medzi ktorými najvýznamnejšou bola Džódo-šú – Škola Čistej zeme. Posvätný Amitábha je jej hlavným Budhom.  A tento obrovský Budha bol vytvorený tiež počas Kamakurského obdobia. 

K Amitábhovi sa modlí motlidba Nembucu.  Znie takto: “Namu Amida Bucu” a znamená: “Amida Budha! Daj, nech sa oslobodím!”.  Ak ju budete opakovať, budete po smrti spasení nekonečným milosrdenstvom Amidu. Filozofia je veľmi jednoduchá. Na základe viery, že všetko na tomto svete je ilúziou a nikto a nič netrvá večne, musíte iba vysloviť Nembucu a budete po smrti spasení – po smrti budete narodení v Čistej zemi.  Čistú zem vytvoril sám svojim úsilím a je to zem šťastia.  Pretože v tých časoch boli vojny, choroby a chudoba, spoločnosť bola nestabilná a tieto myšlienky sa ľuďom páčili.

Pred týmto súčasným Daibucu tu bola obrovská drevená socha Budhu a trvalo 10 rokov ju vytvoriť. Avšak prežila len päť rokov, lebo bola zničená vo výchrici. Preto v roku 1252 vytvorili nového Budhu  a tento raz ho odliali  z bronzu. Samotná socha je 11,31 m vysoká a je pochopiteľné, že ju nemohli odliať v kuse. V skutočnosti sa jej odlievanie uskutočnilo v tridsiatich etapách.  Celkovú výšku vrátane podstavca má  13,35 m.  Vzdialenosť od kolena po koleno 9,10 m.   Niet divu, že má hmotnosť okolo 121 ton.

Vo vnútri je dutý a možno doňho vojsť.  Bez váhania sa chopím tejto príležitosti. Naozaj je zaujímavé vnútrajšok preskúmať.

Pôvodne bol pokrytý lístkovým zlatom a sedel v interiéri, ale veľkú drevenú svätyňu, v  ktorej bol umiestnený,   zničil dvakrát silný vietor –  v roku 1334 a v roku 1369.  Nakoniec v 15. storočí  budovu zničilo zemetrasenie a cunami a odvtedy už nebola znovu postavená. Ale je úžasné, že socha si v podstate,  aj 765 rokov od jej vytvorenia,  zachovala svoju pôvodnú podobu a je teda neoceniteľným príkladom Japonského historického budhistického umenia. 

Je jedinou pamiatkou v Kamakure, ktorú japonská vláda vyhlásila za  Národný poklad.   Národným pokladom  (kokuhó) sú najcennejšie hmotné kultúrne pamiatky Japonska.

Daibucu je Amida Bucu = Amitábha – je zobrazený v sediacej polohe, znázorňuje meditáciu mudrá, pričom jeho palce sa dotýkajú a prsty má spolu, čo symbolizuje neochvejnú oddanosť
Pokojný výzor Budhu – výraz tváre s polozatvorenými očami vyjadruje uvážlivý kľud a pohodu
Daibucu – pohľad zozadu – nepripomína vám tento pohľad Golema z českého filmu Cisárov pekár a pekárov cisár z roku 1951?  🙂
Búdka na lístky a vchod
Vnútri Veľkého Budhu – je úžasné obdivovať majstrovstvo tvorcov Budhu a vidieť výkresy a vysvetlivky