Časti súčasného Chrámu sv. Jakuba v Levoči pochádzajú z 13. storočia. Výstavba hlavných vo všeobecnosti sa uskutočnila v 14. storočí v gotickom štýle a bola dokončená do roku 1370. Neskôr ešte boli pristavané ďalšie časti v štýle neskorej gotiky. Najcennejšie umelecké diela, ktoré ho krášlia, boli vytvorené v prvej štvrtine 16. storočia, keď do mesta prišiel žiť Majster Pavol z Levoče.
Oltár sv. Mikuláša vytvorila dielňa Majstra Pavla v roku 1507. Avšak použili naňho sochu sv. Mikuláša, ktorá je takmer 150 rokov staršia, ako sochy Majstra Pavla. Pravdepodobne pochádza z kostola svätého Mikuláša, ktorý sa však nezachoval. Sochu sv. Jána Almužníka, ktorá je vľavo a sochu sv. Leonarda, ktorá je napravo, vytvoril Majster Pavol z Levoče. Barokový štít navrchu oltára je náhradou pôvodnej gotickej fiály, ktorá bola poškodená.
Maľba dolu vpravo zobrazuje legendu o založení kláštora Klosteneuburg v Rakúsku. Agneša, Leopoldova manželka, stratila svoj závoj, keďže jej ho odvial vietor, keď bola na balkóne ich hradu. Následne ho hľadali, ale závoj sa nenašiel. Avšak náhodou o veľa rokov neskôr, Sv. Leopold počas poľovačky v lese našiel závoj a následne presne na tom mieste založil ten kláštor. Tento obraz je jedinečný, pretože je to jediné vyobrazenie tejto legendy v strednej Európe.
Oltár Vir Dolorum je svojou výškou 11 m na ôsmom mieste v rebríčku najvyšších drevených gotických oltárov na svete. Je teda druhým najvyšším oltárom v tomto kostole. Keďže v predele sa nachádza erb kráľa Mateja Korvína a jeho tretej manželky Beatrice Neapolskej, je známy ako Oltár Mateja Korvína. Matej Korvín navštívil Levoču v roku 1474. Nevie sa isto, či bol oltár vytvorený v Levoči alebo či ho sem priviezli. Okolo roku 1480, v čase jeho vzniku, v Levoči žil rezbár Ján. On by mohol byť tý, kto tento oltár vytvoril.
Väčšia socha v strede predstavuje Ježiša – Muža bolestí. Predpokladá sa, že tvár Panny Márie vľavo je portrétom Beatrice a tvár sv. Jána Evanjelistu vpravo, že je portrétom Mateja Korvína, v každom prípade má veľa jeho čŕt. Vidíme otvorené krídla a maľby predstaujú: Hore vľavo – sv. Šebastiána a sv. Krištofa, hore vpravo sv. Jána Krstiteľa a sv. Jakuba Apoštola. Dolu vľavo – sv. Barboru a Sv. Katarínu, dolu vpravo – Sv. Dorotu a sv. Margitu. Namaľoval ich pravdepodobne maliar Mikuláš z Levoče.
Nástenná maľba – Levočské Morality vznikla okolo roku 1390. Namaľoval ich pravdepodobne maliar z Čiech.
V minulosti bola väčšina ľudí negramotná. Už v 6. storočí pápež Gregor I. (cca 540 – 604), známy ako Svätý Gregor Veľký, povedal: “Negramotní ľudia môžu z obrázkov vyčítať to, čo nie sú schopní sa naučiť prostredníctvom písaného slova”. V súlade s týmto výrokom maľby v kostoloch slúžili ako vysvetlivky z detských obrázkových knižiek. Pretože vtedy ešte neboli knihy.
Tým, že sa ľudia sa na maľby pozerali, mohli sa z nich naučiť ich význam. Niet teda divu, že Sv. Gregor je svätým patrónom ako učiteľov, tak i študentov. A pretože sa mu pripisuje zavedenie cirkevného spevu – gregoriánskeho chorálu, je tiež svätým patrónom spevákov a hudobníkov. Je pochovaný v bazilike Sv. Petra vo Vatikáne.
Poďme sa teraz pozrieť na Levočské morality. Horný rad zobrazuje Sedem skutkov milosrdensta. Postava Ježiša Krista má zlatú svätožiaru a každý telesný aj duchovný skutok milosrdenstva mu konajú vznešená žena a vznešený muž – mešťania. Na každej maľbe je Ježiš namaľovaný tvárou smerom k hlavnému oltáru tohoto kostola.
Musíme sa pozerať na ne sprava doľava: 1. Zarmútených potešovať 2. Pocestných prijímať 3. Hladných kŕmiť 4. Smädných napájať 5. Nahých zaodievať 6. Väzňov navštevovať 7. Mŕtvych pochovávať. Posolstvom týchto malieb bolo, že či už skutkom, slovom alebo motlitbou treba vždy a všade preukazovať milosrdenstvo.
Dolný rad predstavuje Sedem hlavných hriechov – páchajú ich muž a žena sediaci na zvierati, ktoré manifestuje príslušný hriech – opäť zľava doprava: 1. Pýcha pride – lev 2. Lakomstvo – ropucha 3. Smilstvo – prasa 4. Obžerstvo – vlk nesúci hus 5. Závisť – pes žerúci kosť 6. Hnev – medveď 7. Lenivosť – osol
Ďalší cyklus malieb na severnom múre kostola zobrazuje Legendu o sv. Dorote. Táto legenda bola v stredoveku veľmi rozšírená. Cyklus obsahuje 20 obrazov a tým je najrozsiahleším cyklom venovaným tejto legende v strednej Európe. Maliar, ktorý ju namaľoval, pochádzal pravdepodobne z Nemecka a maľby vznikli okolo roku 1420.
Oltár Sv. Petra a Pavla vytvorili okolo rokov 1495-1500 v dielni, ktorá jestvovala v Levoči ešte pred príchodom Majstra Pavla. V oltárnej skrini sa nachádzajú sochy, ktoré predstavujú Sv. Petra a Sv. Pavla. Obrazy na oboch stranách oltárnych krídiel zobrazujú scény zo života sv. Petra a Pavla. Predpokladá sa, že na ich maľovaní sa podielal maliar Majster Mikuláš z Levoče a jeden maliar z dielne Majstra Pavla.
Dve Márie v skrini z Oltára dvoch Márií. Do tohoto kostola bol prenesený z obce Kurimany.
Pochádza z 20-tych rokov 16. storočia.
Predpokladá sa, že sochár bol tovarišom Majstra Pavla. Špecializoval sa na rúcha, keďže tieto sú precízne vypracované. Avšak tváre a ruky nie až tak vynikajúco.
Tieto Dve Márie sú zobrazené, ako nesú voňavky k Ježišovmu hrobu.
