CHRÁM RJÚKÓ DŽI A SV. NIČIREN

Sv. Ničirena som už spomínala v úplne prvom článku, ktorým so začala túto moju webovú stránku alajournal.com a písala som o Nam Myóho Renge Kyó. Teraz sa ocitáme v chráme, ktorý je s ním bytostne zviazaný. Sv. Ničiren sa narodil v rybárskej dedine v súčasnej prefektúre Čiba dňa 16. februára 1222. Vo veku 12 rokov ho poslali do blízkeho chrámu Seičó, aby sa naučil, ako správne žiť. Začal sa seriózne venovať štúdiu budhizmu. Odišiel od Mt. Hiei v Kyóte, v tom čase centre budhizmu. Stal sa oddaným stúpencom Lotus Sutry.

Vo veku 32 rokov začal svoju misionársku činnosť šírenia učenia Lotus Sutry. Situácia v Japonsku bola v tých časoch “ako peklo” –  po celej krajine sa šíril hladomor, viedli sa občianske vojny,  bola kríza diplomacie. Toto trápilo Sv. Ničirena a vydal knihu Riššó Ankokuron.  Kamakurskému Bakufu = Šógunátu v nej nadhodil, že šógunát by sa mal snažiť získať národný mier a pomáhať verejnosti, pričom základom by malo byť učenie Lotus Sútry. Nanešťastie pre neho, šógunát v Kamakure túto jeho kritiku považoval ako nactiutŕhačstvo proti nim.

Z tohoto dôvodu  sv. Ničirena dňa 12. septembra 1272 chytili. Zobrali ho na toto miesto – Tacunokuči = dračia hlava – chrlič, kde už stála pripravená šibenica. Dali ho do jaskyne. V momente, keď ho kat mal popraviť,  oslepila kata žiara zo záhadného svietiaceho objektu letiaceho smerom od ostrova  Enošima. Do meča mu udrel blesk. Popravu pre tento zázrak  zrušili. Sv. Ničiren bol daný do exilu na ostrov Sado. Po prepustení sa následne vrátil späť do Kamakury. Potom na pozvanie veriacich odišiel na horu Mt. Minobu – prefektúra Jamanaši. Tu svojich učeníkov a nasledovníkov učil dodržiavanie Lotus Sutry a praktizoval askézu.

O deväť rokov neskôr zišiel dolu horou Mt. Minobu, aby sa liečil z choroby. Prišiel do Ikegami v Edo – dnešné Tokio, a tam skonal dňa 13. októbra 1282 vo veku 61 rokov. Bol obklopený mnohými veriacimi, nasledovníkmi a učeníkmi recitujúcimi Sútru. Výstavbu chrámu Ryuukou začal v roku 1337 st. Nippó, učeník sv. Ničirena. Začala sochou sv. Ničirena a kameňom, na ktorom bol Ničiren nútený sedieť v čase jeho náboženského prenasledovania na tomto mieste. Každoročne sa tu dňa 12. septembra koná pamätná slávnosť Ryuukou Hounane.

Chrám je na kopci nad Enošimou a chrámové územie je čiastočne v lese

 

Hlavná hala je postavená zo stromu Zelkova a bola dokončená v roku 1832.  Medená strecha. Rozmery – 27 m x 22 m.  Medzi inými posvätnými predmetmi je tu posvätný kameň Šikikawa, na ktorom v čase naboženského útlaku prinútili sedieť Sv. Ničirena. Keď sem prídeme, máme si priložiť ruku k ruke k motlitbe a máme zarecitovať Nam Myóho Renge Kyó – a už vieme prečo
Hala nebeskej nymfy Šičimen
Stupa Šanti = pagoda mieru – je darom od  chrámu Nihonzan Myohodži na oslavu 700-tého výročia zázračnej záchrany sv. Ničirena. Bola dokončená v roku 1970 a je v nej posvätne uchovaný Budhov popol (kostička). Z tohoto miesta je pekný výhľad
Päťstupňová drevená pagoda – vchod na prízemí. Celá pagoda je postavená z dreva  stromu Zelkova
Päťstupňová drevená pagoda – toto je asi najlepší záber, ktorý sa mi podarilo urobiť, keďže je skrytá medzi stromami. Dokončená v roku 1910. Je to jediná päťstupňová pagoda v prefektúre Kanagawa a jej krásu tu veľmi dobre nevidíme
Hosťovská budova – pôvodne ju vlastnil istý multimilionár v prefektúre Nagano. Odtiaľ ju sem preniesli a znovu poskladali v roku 1923
Posvätná jaskyňa, kde bol väznený sv. Ničiren počas náboženského prenasledovania
Bronzová socha sv. Ničirena v jaskyni