ASAKUSA je štvrťou s veľmi dlhou históriou. Je slávna svojou starosvetskou atmosférou a historickými budhistickými chrámami. Je to jedna z najtradičnejších štvrtí Tokia. Je známa predovšetkým ako miesto, kde sa nachádza najstarší chrám v Tokiu = Senso dži. Už v roku 628 sa v rieke Sumida našla socha asakuskej Kanon = Bohyne milosrdenstva a tu jej postavili chrám, kde ju uložili. Táto socha sa stala hlavnou sochou chrámu. V Kamakurskom období (1185-1333) boli Šóguni hlboko oddaní kultu bohyne Kanon a pod ich patronátom sa chrám Senso-dži stal budhistickým chrámom najvyššieho stupňa. V období Tokugawa (1603-1868) sa Edo stalo hlavným mestom krajiny a vodcovia ustanovili chrám Senso-dži za svoju modlitebňu. Senso-dži sa tiež stalo miestom, ktoré uctievali obyčajní ľudia. Chrám sa stal nádherným, pričom mal obrovský vplyv na kultúru obdobia Edo.
Nielen tento chrám na vás pôsobí atmosférou obdobia Edo. Je tu veľa dávno založených obchodov a ulica, ktorá je plná kultúry Edo. Asakusa sa počas obdobia Edo vyvinula do zábavnej štvrte – v období Edo bola obchodným a zábavným centrom. Tiež je najstaršou štvrťou, kde pracovali geiše. A toto starosvetské ovzdušie a jeho nostalgické čaro si môžeme vychutnať dokonca i dnes.
I enter Asakusa walking across the Azumabashi Bridge over the Sumidagawa – Sumida river/ Do Asakusy prichádzam po moste Azumabaši ponad rieku Sumida – SumidagawaRight next to the bridge I am walking around the Asakusa station entrance. There are four Asakusa stations in this quarter, depending on the type of train / Priamo pri moste prechádzam okolo vchodu do stanice Asakusa. V tejto štvrti sú štyri stanice Asakusa, v závislosti od typu vlakuBudova Matsuya Ekimise – je obchodný dom a vlaková stanica v jednom. Na fotke vidno dve japonské rikše. Keďže sútahané ľuďmi, nazývajú sa aj džinrikša. V minulosti ich bolo v Japonsku veľa, ale potom zrazu takmer úplne vymizli. Džinrikšu vymyslel v roku 1869 Jasuke Izumi so svojimi dvomi spoločníkmi. Vymysleli vozidlo jednoduchšie a ľahšie ako kočA prečo neochutnať unagi = úhor – v špeciálnej maličkej unagi reštauráciiJaponské rikše, ľúbezne zaparkované a čakajúce na zákazníkov. Používajú sa len ako zaujímavosť a pre zábavu turistovMusím si vyrobiť obi na moje kimono. To bol dôvod tejto fotky, na inšpiráciu🙂
Pod obrovským lampiónom – čóčin – ktorý veľmi preslávil Kaminarimon a Sensó dži. Myslím si, že je to najobrovskejší papierový lampión v TokyuTieto štyri maiko chcú mať fotku Mladé dámy, ktoré si užívajú deň v kimone, ochotne pózujú na fotku pred obchodmi na obchodnej uličke NakamiseObchodná ulička Nakamise vedie od brány Kaminarimon až k bráne Hózo mon – k územiu hlavného chrámu. Je vždy plná ľudí a nechce sa mi veriť aká prázdna vyzerá na tomto obrázkuZvedavé dievčatá pred japonskou veštiarňou z dlane čakajú, aby sa dozvedeli o svojom osudeHózó mon = Brána klenotnice – za ňou sa nachádza najposvätnejšia časť chrámového územia. Keďže predošlá brána bola počas náletov v 2. Svetovej vojne zničená, táto brána je nová, postavená v roku 1964. Je takmer 23 m vysoká a na hornom poschodí sú umiestnené vzácne poklady – sutry a písomnostiČóčin pod bránou Hózó mon a za ňou vidno Hlavnú svätyňuVšimnite si tie obrovské pútnické slamené sandále – waradži – na Hózó mon bráne. Sú 4,5 m dlhé a 1,5 m široké a každá váži 400 kg. Takéto sandále sa vyrábali z ryžovej slamy a bol to len jeden z mnohých spôsobov využitia ryžovej slamyHlavná svätyňa chrámu Sensó dži je zasvätená bohyni Kanon. Tu sú na nej dvere zatvorenéHlavná svätyňa počas iného dňa, keď je otvorená
Chrám Senso dži je spolu so svätyňou Meiji jingú najnavštevovanejším posvätným miestom na svete. Ročne sem príde viac ako 30 miliónov návštevníkov. Vatikánsky Chrám svätého Petra je so 7 miliónmi návštevníkov na 11. miesteSocha Kannon Bodhisattwa, bronz, 169 cm vysoká, odliata v roku 1720. Bohyňa Bodhisattwa Kannon je najmilosrdnejším BudhomSocha Džizó s pletenou čiapkou a odevom. Ľudia Džizó obliekajú, lebo veria, že on na druhom svete zaodeje dušičku niektorého zosnulého dieťaťa. Keďže v Japonsku sa verí, že červená farba odháňa démonov a choroby, sochy Džizó sú takmer vždy odeté v červenejPriamo vedľa areálu chrámu Senso dži sa nachádza Asakusa Kokaido = Verejná sieň. Na Star no Hiroba = Stars Plaza = Námestie hviezd pred jej hlavným vchodom sú vystavené otlačky rúk a podpisy slávnych japonských umelcov. Veľká sála vnútri pojme 1082 divákovToto sú otlačky dlaní a podpisy, ktoré sa tu zbierajú od roku 1979
Denbouindóri – Ulica DenbouinUlica Denbouindóri je 200 metrov dlhá a plná kultúry obdobia Edo – tradičná ulica v štýle EdoPozor! – na streche je Nezumi Kozó. Bol to slávny zlodej, ktorý žil v Ede počas obdobia Edo. Jeho pravé meno bolo Nakamura Jiročiki (1797-1831). Pod prezývkou Nezumi Kozó je známy ako japonský zlodej a ľudový hrdina. Za svoje skutky bol sťatý. Žije ďalej v legendách, v hrách kabuki atď.Nezumi KozóKrásne pomaľovaná roleta na obchode
