Moja netierka má k dispozícii rodinnú zbierku krojov, ktoré zozbierala jej babka z maminej strany. Keď dávala dohromady program svojej svadby, nemohla vynechať tradičné čepčenie. V minulosti bolo zvykom o polnoci nevestu očepčiť. Odvtedy už čepiec mala nosiť, keďže bola vydatou paňou. Iba slobodné devy mohli chodiť prostovlasé.
Rozhodli sme sa, že využijeme vyššie spomínanú zbierku krojov a za pomoci týchto rodinných pokladov sa vytiahneme polnočným predstavením à la také tradičné starodávne čepčenie, kedy sa sníma neveste z hlavy závoj a namiesto neho sa jej nasadí na hlavu čepiec. Avšak zbierka babky mojej netierky čepiec nezahŕňa. Snažili sme sa zohnať nejaký pôvodný starý ľudový čepiec, ale žiadny sme nenašli. Často sa obrady “čepčenia” robia za použitia šatky namiesto čepca. Vtedy ale nazvanie to čepčením to presne nevystihuje a použitie šatky namiesto čepca je tiež sklamaním pre prizerajúcich sa. Keď máme mať čepčenie, tak určite musíme mať naozajstný čepiec!
V minulosti jednoduchí ľudia žili veľmi skromne a ženy si väčšinou čepce šili samé. Ak si ich ony dokázali šiť popri svojej usilovnej práci, prečo by som ja nedokázala tiež čepiec sama ušiť. Teraz sa moje šitie takmer úplne obmedzuje len na úpravy oblečenia, ale keď som bola mladšia, veľa nášho oblečenia sme si s mamou samé šili. Keďže som mala viac času ako kedykoľvek predtým, rozhodla som sa, že vyskúšam čepiec zhotoviť.
Najprv som si dôkladne študovala čo sa týka čepcov tu na Slovensku. V princípe sú dva typy. Zapáčil sa mi dienkový, ktorý sa skladá z predničky pokrývajúcej bočné časti a vrch hlavy a dienka, ktoré pokrýva zadnú časť hlavy. Čo sa týka látok a ich výzdoby, tak si myslím, že tu nie sú žiadne medze. Dokonca som našla na internete aj nejaké strihy. Najprv som musela vyriešiť otázku aký materiál použijem. Určite musel byť v ľudovom štýle, aby sa hodil ku krojom, ktoré budú mať oblečené nevesta, ženích a dve ďalšie účinkujúce – kamarátka mojej netere a ja – pri čepčení.
Čas utekal a ja som sa hrabala vo veciach, čo mám doma. Objavila som bielu stuhu s kvetinovou strojovou výšivkou, ktorú dlho uchovávala moja mama. Kvety ladili s výšivkou, ktorú ručne vyšívala jej mama – moja babka – na svoju svadobnú spodničku. Svoju svadobnú spodničku si vyšívala od svojej mladosti, asi od 14tich rokov. Presne túto pôvodnú spodničku mám doma a chcem si z nej ušiť letné šaty. Moja babka ju mala oblečenú na svojej svadbe a potom sa stala vzácnym kúskom, ktorý si obliekala len na slávnostné príležitosti.
Stuha bola dosť dlhá a napadlo ma zošiť niekoľko radov z nej dohromady a vytvoriť tak predničku čepca.
Keď som ich zošpendlila, uvedomila som si, že ich nemôžem zošiť len tak, lebo stehy by boli viditeľné, čo by zničilo ozdobnú vzorku. Musela som použiť podkladovú látku a stuhy prišiť na ňu. Vzala som jemnú tenkú látku, pripomínajúcu plátno a postupne som na ňu prišila jednotlivé rady stuhy.
Čo sa týka predničky, nemala som na ňu žiadny strih. Strihy, ktoré som videla, mi slúžili len ako inšpirácia. Prednička, ktorú som vytvorila, bol jednoduchý obdĺžnik, ku ktorého konečným rozmerom som sa dostala neustálym primeriavaním k hlave, chcela som, aby siahala približne po bradu. Tiež som musela pamätať na to, že moja netierka bude možno mať nejaký objemnejší svadobný účes a pre takýto prípad čepiec musí byť väčší, aby postačoval. Pred strihaním, som tiež musela tiež počítať s tým, že okraje musím založiť a zapošiť. Konečné rozmery predničky na hotovom čepci sú 15 cm od švu, kde je prišitý k dienku, x 50 cm.
Založila som okraje a zapošila som ich. Celková dĺžka predničky po zapošití okrajov bola 50 cm.
Potom nadišiel čas na prípravu dienka – zadnej časti čepca. Akú látku mám použiť? Nechcela som použiť rovnaké stuhy, ako som použila na predničku. Myslela som si, že čepiec by bol takto príliš jednotvárny.
A tu prichádza na scénu svadobná spodnička mojej babky z maminej strany. Potom čo som zvážila rôzne nápady, rozhodla som sa zastrihnúť do vzácnej svadobnej spodničky mojej babky. NIE obetovať jej spodničku. Potrebovala som totiž z nej len malý kúsok. Na spodničku použili celkom 3,5 m bieleho plátna o šírke 70 cm.
Predstavte si, že celý tento veľký kus plátna spodničky je pokrytý takouto krásnou jemnou výšivkou – kvietky s lístočkami – ktoré vyšila moja babka. Začala s touto výšivkou ako veľmi mladé dievča, keď mala približne len 14 rokov. A po troške pokračovala vo vyšívaní, až kým na jej spodničke nerozkvitlo dohromady 77 takýchto kvietočkov. Teraz som 5 z nich odstrihla na 26 cm x 35 cm kuse plátna, ktoré použijem na dienko čepca.
Musela som špekulovať ako poskladať látku tak, aby na hotovom čepci držali tieto krásne kvietky na vrchu skladov a boli dobre viditeľné. Na látke boli aj ozdobné zámiky, ktoré som chcela zachovať tak, ako boli. Z týchto dôvodov som nemohla na vystrihnutie dienka použiť žiadny strih. Strih bol zasa len vodítkom pre predstavu, aký výsledný tvar a akú veľkosť má dienko približne mať. Dienko som musela vytvoriť tak, aby sa čo najlepšie vynímala výšivka a zámiky. Dienko som musela navrchu a naspodku poskladať, aby vynikli kvietky, a na jeho bokoch látku nariasiť, aby presne sadlo do dĺžky pripravenej predničky.
Potom som k spodku dienka prišila pruh plátna, ktorý som odstrihla z pásovej časti spodničky, aby som vytvorila tunelík na gumu a nariasila ho. Keby som mohla vystrihnúť dienko dlhšie, tak by som ho za účelom vytvorenia tunelíka len preložila. Avšak boli tam zámiky a tak by to bolo prihrubé. Musela som preto strihať nad nimi. Bežne by sa do tunelíka navliekla stuha a potom pri nosení čepca sa jednoducho nariasila podľa potreby a upevnila uviazaním mašle. Keďže som chcela použiť rovnakú ozdobnú stuhu, ako som použila na predničku, táto by bola pre tento tunelík priširoká a nepraktická, preto som sa rozhodla, že dnu navlečiem gumu a nariasim presne podľa potreby a napevno zašijem. Potom som z kvietkovanej stuhy vyrobila krásnu mašľu a prišila som ju na spodok dienka.
Po takejto dvojtýždňovej babračke bol čepiec hotový. A čepčenie na netierkinej svadbe sa môže začať!
