Prístav a lode hrajú v existencii Jokohamy životne dôležitú úlohu. Predtým, ako to tu všetko začalo, bolo toto miesto len prírodným zálivom s riekou, lúkami s potokmi a vedľa bol zalesnený kopec. Bola tu len malá rybárska osada, keď prišiel komodor Matthew Perry s flotilou ôsmych amerických vojnových lodí, ktoré boli čierne a teda ich po japonsky volali kurofune. Prinútil šóguna otvoriť Japonsko Západu. Dňa 31. marca 1854 bola podpísaná Zmluva o mieri a priateľstve. Bola napísaná po anglicky, holandsky, čínsky a japonsky. Znamenala koniec 220-ročného obdobia národnej izolácie = sakoku.
Kaiko Hiroba = Námestie Otvorenia prístavu – presne na tomto mieste blízko prístavu bola v roku 1854 podpísaná Zmluva o Mieri a priateľstve
O päť rokov neskôr, 2. júna 1859, bol oficiálne otvorený Prístav Jokohama a teda bola založená Jokohama ako prvá “Zahraničná osada” v Japonsku. Cudzinci sa zväčša usadzovali v Kannai – na nížine. Kannai znamená “v rámci brány”. Avšak od roku 1862 väčšinou mali rezidencie vo štvrti Yamate na kopci, ktorý sa v angličtine volal The Bluff. Keďže Jokohama sa stala základňou zahraničného obchodu v Japonsku, lákala ľudí z celého sveta, podnikateľov, kupcov… Jej prístav nadobudol veľkú dôležitosť hlavne po reformách Meidži roku 1868, keď sa rozvíjal ako prístav pre obchod s hodvábom, predovšetkým s Veľkou Britániou. Dokonca sa stala známou ako mesto hodvábu.
Pri prístave, blízko miesta podpísania Zmluvy, si angličan William Keswick v roku 1859 okamžite založil firmu na obchod s hodvábom a presne na tomto mieste si dal postaviť firemné sídlo. Dom bol známy ako Anglický dom č. 1. Teraz tu rastú moruše a je tu socha, ktorá reprezentuje hodvábne centrum a múzeum otvorené na 100. výročie v roku 1959
Pred Veľkým zemetrasením v oblasti Kantó, ktoré udrelo 1. septembra 1923, mala Jokohama takmer pol milióna obyvateľov a bola 6. najväčším mestom v Japonsku. Dnes s vyše 3710000 obyvateľmi je 2. najväčším japonským mestom, pričom Tokio je najväčšie.
Osambaši mólo – Prístav výletných lodí – pohľad z Marine Tower. Terminál bol postavený v roku 2002 na základe víťazného projektu veľkej architektonickej súťaže, kde bolo predložených viac ako 660 projektov. Je taaaký originálny a taaaký moderný, až mi vyrazil dych.Osambaši mólo – veríte, že toto je strecha Osobného prístaviska?Strecha Osobného prístavu Osambaši. Architektmi boli Alejandro Zaera-Polo zo Španielska and Farshid Moussavi – britská architektka narodená v Iráne (do Británie prišla v roku 1979), obaja z architektonického dizajnérskeho štúdia Foreign Office Architects.Osambaši – Budova Prístavného úradu – pohľad zozaduHistorická loď Hikawa Maru natrvalo zakotvená vedľa parku JamašitaKorma lode Hikawa Maru, japonskej zaoceánskej lode z roku 1929, ktorá slúžila na prepravu nákladu a cestujúcich. Keďže sa pravidelne plavila z Jokohamy do Vancouveru a Seattlu, volali ju “Kráľovná severného Tichého oceánu”. V prevádzke bola celých 30 rokov, od roku 1930. V roku 1932 bol jedným z cestujúcich na nej aj Charlie Chaplin. Teraz slúži ako múzeum.Hikawa Maru pri pohľade z Marine Tower. Má dĺžku 163,3 m a je 20,1 m široká. Mohla pojať 331 cestujúcich a počas druhej svetovej vojny bola prerobená na nemocničnú loď a takto slúžila od roku 1941 do 1945. Mala dve sesterské lode – Heian Maru a Hie Maru – avšak obe boli počas druhej svetovej vojny zničené a potopené.Budova colnice sa tiež nazýva Queen´s Tower = Veža kráľovnej a bola postavená v roku 1934. Dominuje jej veža, ktorá pripomína minaret.Historická loď Nippon Maru, ktorú sme už videli zvrchu v článku Yokohama – z vtáčej perspektívy. Táto krásna loď je 97 m dlhá a takmer 13 m široká. Je to 4-sťažňová plachetnica s 32 plachtami. Bola vyrobená v roku 1930 ako cvičná loď a počas 54 rokov prevázky sa na nej naučilo plachtiť takmer 12000 kadetov. Teraz slúži ako múzeum. Kotví pod mrakodrapom Landmark Tower.Na pamiatku 50. výročia otvorenia prístavu v Jokohame, ktoré bolo v roku 1909 bola postavená táto Pamätná verejná budova dokončená v roku 1917, avšak kupolu a interiér museli po Veľkom zemetrasení v oblasti Kantó roku 1923 opravovať. Hodinovú vežu s láskou volajú “Jack”. Pamätnú budovu otvorenia prístavu mesta Yokohama naprojektoval architekt Tatsuno Kingo (1854-1919) a jeho architektonický štýl sa niekedy nazýva “štýl Tatsuno”Pamätná budova otvorenia prístavu mesta Jokohama – vitrážové okno na VIP schodisku
