Ľudia si zvyčajne myslia, že Ginza je ulica v Tokiu. V skutočnosti je to celá rozsiahla štvrť v Chúó. Táto oblasť bola v minulosti močarinami pri hrade Edo. V 16. storočí močiare zasypali. Následne tu v roku 1612 počas obdobia Edo bola založená mincovňa – pred viac ako 400 rokmi tu razili strieborné mince. Odiaľto pochádza názov Ginza, keďže gin = striebro.
Postupom času sa Ginza vyvinula z rušnej osady s mincovňou striebra v najživšiu časť mesta, kde sa sústredili veľké obchody, obchodné domy, reštaurácie, nočné kluby a firmy. Stala sa obľúbenou nákupnou a zábavnou štvrťou. Keďže ceny nehnuteľností tu astronomicky vzrástli, sústredili sa sem zväčša príslušníci vyšších vrstiev a Ginza sa stala snobskejšou a exkluzívnejšou
Čistota a exkluzivita – tak pôsobí moderná Ginza
Budova Nissanu – 5315 kusov jednotlivých hliníkových segmentov ozvláštňuje túto budovu. Bola otvorená v septembri 2016Vnútri bolo vystavených veľa áut Nissanu a toto je ktoré som považovala za najfuturistickejšieDobre, že známa zo Slovenska (ďakujem Evička) mi dala vedieť, že v budove je kaviareň, kde vás odfotia a potom si môžete sami seba vypiť ako penu 🙂
V uličke ústiacej do ulice Chuo Dori ma upútali japonské národné vlajky s hinomaru = slnečnou guľou
Všimnite si ten zaujímavý stĺpvpravoKamenný stĺp z roku 1875, ktorý bol pôvodne umiestnený na moste Kyóbaši. V článku Edo-Tokyo múzeum píšem o moste Nihonbaši. Tento most Kyóbaši postavili približne v tom istom čase ako most Nihonbaši, teda v roku 1603. Viedol ponad rieku Kyóbaši, ktorú v roku 1959 zasypali v rámci získavania zeme pri nej, práce prebiehali do roku 1965. Most Kyóbaši odstránili a tu na Ginze možno z neho vidieť 2 kamenné a jeden kamenno-betónový stĺpKyóbaši no Ojabašira – kameno-betónový stĺp – pozostatok bývalého mosta Kyóbaši. Tento stĺp je v štýle giboši, ktorý sa používal na ozdobovanie zábradlí japonských mostov, ako aj chrámov a svätýň. Údajne bol inšpirovaný hoju = hódžu = strešnou ozdobou, najvrchnejšou guľovitou časťou konzoly pagody – “klenot, ktorý splní želanie”. Dobre vedieť, mám doma garnižu s rovnakými koncovkami! 😀Pozrite sa na toto moderné Múzeum polície. Dovnútra som nešlaVzduch vonia láskou <3Alebo Amorko debilko? 🙂Budovu Sony postavenú v roku 1966 naprojektoval Yoshinobu Ashikara (1918-2003)Pamätám si ešte, keď som prvý raz videla túto budovu Sony. Stála som pred ňou a zízala na množstvo televíznych obrazoviek, aké dnes sa už považujú za staromódne, lebo to bolo v máji 1989. Povedali mi, že toto je Ginza a budova Sony sa v mojej mysli stala synonymom pre Ginzu. Obrazovky boli na úzkej predsunutej prednej fasáde, tu skromnej šedej farby. Bolo ich veľmi veľa a úplne celú ju pokrývali. Nikdy som nemala ten pocit, že som v budúcnosti, ako vtedy… keď som videla tie obrazovky. A odvial ich vietor… 🙂Obchodný dom Wako – postavený v roku 1932 – s jeho hodinovou vežou sa považuje za srdce Ginzy. Budovu navrho Jin Watanabe v neoklasicistickom štýle ovplyvnenom secesiou, žulová fasádaVo víre moderného mestského života stojí táto budova divadla Kabukiza. Bola veľa krát prestavovaná, súčasné divadlo je už piate. Toto je posledná rekonštrukcia (2010-2013) pôvodnej budovy z obdobia po Veľkom zemetrasení v oblasti Kantó roku 1923. Takto vyzerala aj budova z roku 1924. Architektúra je ovplyvnená architektúrou japonských hradov a chrámov
