ĽUBOVNIANSKY HRAD

Pohraničný hrad bol postavený v rokoch 1301-1308 na ochranu bývalej Poľsko-Uhorskej hranice a na stráženie dôležitej obchodnej cesty v malebnom údolí popri rieke Poprad. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1311 – hrad je uvedený ako časť kráľovského majetku.  1412-1772 bol sídlom poľských správcov.

Hrad v priebehu jeho histórie navštívilo veľa kráľovských návštev, medzi nimi:   Karol Róbert  (1314), Žigmund Luxemburský (1396 a 1412), poľský kráľ Vladislav II. Jagelónsky (1412 a 1419), Ján Sobieski (1683) – cestou z víťazného ťaženia proti Turkom – Bitky pri Viedni.

Po požiari v roku 1553 ho prestavali v renesančnom slohu. Ranobaroková dostavba, ktorá prebiehala po roku 1642, ukončila stavebný vývoj hradu.  V roku 1882 sa stal majetkom rodiny Zamoyských a posledným hradným pánom bol Ján Kanty Zamoyski. V roku 1944 sa presťahoval do Španielska spolu so svojou šľachtickou manželkou Izabelou Alfonsou de Bourbon, neterou španielskeho kráľa.

Biely sneh pomaľoval strechy romantického Ľubovnianskeho hradu a tiež pole pod ním. Hmla a vtáci ho obkolesujú, čo vytvára mystický obraz, rovnako záhadný, ako sú počiatky tohoto hradu. Kde chýbajú fakty, prichádzajú povesti, ktoré majú naporúdzi vysvetlenia.  Hrad začal stavať legendárny hrdina Ľubina so svojimi ľuďmi. Avšak všetko,  čo vo dne postavili, v noci vyšlo navnivoč. Všetko zničil diabol. Len vďaka tomu, že Ľubina mu upísal  svoju dušu, mohol hrad byť postavený. Našťastie nakoniec diabol stratil nad Ľubinom moc.  Super,  Ľubina!    🙂
Zaujímavé kríže pri chodníčku na hrad
Ako z rozprávky
Hradná brána.  Na tomto mieste stála staršia brána, ale v roku 1627 dokončili tento vysoký barokový bastión so vstupnou bránou. Nad bránou sa nachádzajú smolné nosy,  na liatie horúcej smoly na nepriateľov. V roku 1746 tento bastión nazývali Bierfas, teda pivný sud
Renesančný palác vpravo, biela ranobaroková hradná kaplnka a gotická veža – bergfried – nebojsa – vľavo
Táto brána z 15. storočia je vstupom do horného hradu. Portál zvaný “oslí chrbát” je pozoruhodný. Brána bola v 17. storočí renesančne prestavaná, ale oslí chrbát prežil  🙂
Vnútri brány, ktorá v súčasnosti slúži ako voziareň. Typ vozu Mylord, 19. storočie, niečo ako dnešné SUV  🙂  navrhnutý na jazdu do lesov, polí a parkom a ťahal ho jeden alebo dva kone
Gotická veža – bergfried – nebojsa – z prelomu 13. a 14. storočia, neskôr k nej pristavali tri oporné piliere. Toto je najstaršia časť Ľubovnianskeho hradu.  Prízemie slúžilo ako sklad streliva, nad ním bol ďalší sklad. Na druhom poschodí bolo väzenie. V roku 1768 v ňom väznili slávneho smelého dobrodruha Mórica Beňovského. Bol to najslávnejší väzeň tohto hradu
Móric Beňovský (1746-1786), kráľ Madagaskaru. Áno, je to pravda, keďže čoskoro po jeho tunajšom väznení ho jeho dobrodružstvá doviedli na Madagaskar, kde sa naozaj stal kráľom. Jeho dobrodružstvá ho dokonca doviedli i do Japonska.  Bol cestovateľ!  🙂   Jeho príbeh ožil pre nás Slovákov hlavne potom, čo v roku 1975 nakrútili seriál Vivat Beňovský, v hlavnej úlohe s našim fešným a obľúbeným hercom Jožkom Adamovičom (1939-2013)

Renesančný palác na ľavej strane a biela hradná kaplnka na pravej strane pri pohľade z veže
Výhľad z hradnej veže – ľudový skanzen. Pozostáva z ľudových domčekov zozbieraných v okolitých dedinách. Najcennejším z nich je drevený grécko-katolícky kostol zasvätený Sv. Michalovi archanjelovi z roku 1833 a je ho tiež vidno na fotke. Bol sem prenesený z Matisovej
Výhľad z hradnej veže – Vysoké Tatry, naše krásne pohorie, najvyššie na Slovensku
Renesančný palác – vnútri. Bol postavený na mieste stredovekej kuchyne zničenej požiarom roku 1553 podľa projektov Jána Frankensteina. V spodnej časti bol pivovar, nad ním bola pekáreň a nad ňou kuchyňa a sklady. Na najvyššom poschodí bola reprezentačná sieň a obytné miestnosti. Avšak palác schátral. Nainštalovali sem muzeálne zbierky
Liehovar a pivovar sú tiež časťou výstavy
Poľské korunovačné klenoty – repliky. Pôvodné klenoty boli na tomto hrade uschované od roku 1655 do roku 1661. Dôvodom bolo, že Poľsko bolo v ozbrojenom konflikte so Švédskom a udalosti tohoto obdobia – švédska invázia –  sa označujú názvom “potopa”. V roku 1655 švédska armáda obsadila skoro celú krajinu a korunovačné klenoty previezli z hradu Wawel v Krakowe do Ľubovnianskeho hradu, ktorý sa po poľsky volal Lubowla.  Tu zostali ukryté do roku 1661
Kaplnka sv. Michala archanjela bola postavená v roku 1647. Zachovali sa  tri pôvodné barokové oltáre a krstiteľnica
Ján Kanty Zamoyski (1900-1961) a Izabela Alfonsa de Bourbon (1904-1985) pri ich svatbe v roku 1929. Pod ich fotografiou sa nachádza pôvodná šatôčka, autentická z fotografie, ktorú má Izabela v rukách. Izabela bola neterou španielskeho kráľa Alfonza XIII. (1886-1941), ktorý sa na ich svatbe zúčastnil. Ján Kanty Zamoyski pochádzal z poľskej šľachty a narodil sa v Starej Ľubovni. Zdedil tento hrad po svojom otcovi Andrejovi Zamoyskom

Pôvodné Izabeline hodvábne črievičky. Všimnite si fleur de lis or = zlatý ľaliový kvet, vyšitý na tých vpravo =  heraldický symbol Bourbonovcov
Západný renesančný bastión podľa projektov talianskeho staviteľa Antona. Stavba začala pravdepodobne po 1544 a bola dokončená v 1553. Zabezpečoval ochranu hradu z najzraniteľnejšej juhozápadnej strany. V jeho hornej i dolnej časti sa nachádzalo 8 delových strieľní; so svojimi 16 strieľňami tvoril pilier obrany hradu. V roku 1617 tu boli delá pomenované názvami: drak, kocúr, duda (čokoľvek to je), sokol. Je to jediný zachovaný bastión tohoto typu na Slovensku – ušnicový bastión
Kanón v západnom renesančnom bastióne, postavenom v 16. storočí