SOĽNÁ BAŇA VO WIELICZKE

Wieliczka vznikla ako osada, v ktorej sa dobývala soľ. Čítala som, že sú dôkazy o tom, že soľ tu získavali už v období cca roku 3500 p. n. l. Určite sa tu soľ ťažila už vtedy, keď v 10. storočí n. l. prišlo k vzniku poľského štátu. Avšak v polovici 13. storočia došlo k vyčerpaniu soľných prameňov a začali sa hľadať nové zdroje. Takto boli objavené zásoby kamennej soli. Legenda hovorí, že na tunajšom objavení soli má zásluhu svätá Kinga.

Pôvodne sa Wieliczka volala Magnum Sal. V roku 1290 získala mestské práva.

Soľná baňa vo Wieliczke je veľmi stará a obrovská. Patrí medzi najstaršie a najznámejšie soľné bane sveta. Pozostáva z 2000 vyhĺbených komôr, niektoré sú naozaj obrovské a vyzerajú ako ohromné soľné jaskyne. Najstaršia časť bane bola pretvorená na jedinečné múzem, ktoré navštívime. Počas našej prehliadky pôjdeme pešo cca 3,5 km, dokonca až vyše 100 m pod povrchom, a uvidíme 20 z komôr vytesaných v kamennej soli. Mnohé z nich boli dokonca premenené na prekrásne kaplnky.

Danilowizova šachta – do podzemia Soľnej bane vo Wieliczke vchádzajú turisti touto banskou budovou. Tento záber som odfotila až po ukončení našej prehliadky bane a na vstup tu už nečaká tak veľa ľudí, ako keď sme prišli. Dlho sme čakali v rade, ale vidieť túto úžasnú soľnú baňu stálo za to

Prehliadka sa začína zostupom po 380 drevených schodoch, ktoré sú rozdelené do rovnakých krátkych ramien po ktorých monotónne schádzame dolu a dolu, rovnakými štvorčekmi. Takto dosiahneme hĺbku 64 m. Potom prechádzame po chodbách a schodoch z kamennej soli a cez rôzne soľné komory. Mnohé z nich sú vyzdobené krásnymi sochami. Obdivujeme dokonca soľankové jazerá.

Všetko čo vídíte je vyrezané zo soli. Sochy a rezby zo soli celej bani sú obdivuhodné. Táto rezba zo soli predstavuje Sv. Kingu poľskú (1224-1292) – patrónku baníkov v soľných baniach. Je tiež známa ako Kunegunda alebo Cunegunda. Je tiež svätou patrónkou Poľska. Tuto je znázornená ako jej baník podarúva hrudu kamennej soli, v ktorej je jej zlatý prsteň. Legendu o Kinge si môžete prečítať trošku nižšie, pod fotkami z jej kaplnky

Najveľkolepejšia zo všetkých komôr, ktoré si dnes môžeme pozrieť – Kaplnka sv. Kingy – nám vyrazí dych. Ste ohúrení, keď ju prvý krát zazriete stojac v jej vrchnej časti a uvedomíte si, čo vidíte. Keď zostupujete na jej dlážku, všimnete si výzdobu vyrezanú z kamennej soli. Vysvietené lustre sú tiež vyrezané zo soli a vyzerajú, akoby boli krištáľové. Bez preháňania sa dá povedať, že je úchvatná.

Kaplnka svätej Kingy vám vyrazí dych. Je v hľbke 101 m pod zemou. Som prekvapená, že takto hlboko vidím taký obrovský priestor. Je srdcom našej trasy a je srdcom tejto bane. Je najgrandióznejšou zo všetkých 20 komôr, ktoré tu môžeme ako turisti navštíviť

Krásne lustre vyzerajú ako keby boli krištáľové, ale sú vyrobené zo zoli, ako všetko ostatné tuná. Keď schádzate dolu schodmi, všimnete si sochy a reliéry – všetky sú tiež boli vyrezané zo soli

Oltár svätej Kingy je vyrezaný zo soli rovnako, ako i luster a všetko ostatné. Pamätajte, že sme v hĺbke 101 m pod zemou. Oltárna socha sv. Kingy je vytesaná čiste zo soli a stojí na úplne tom istom mieste, kde bol nájdený jej zlatý prsteň, ktorý hodila do soľnej bane v Maďarsku

Princezná Kinga bola dcérou uhorského kráľa Belu IV. Vo veku 16 rokov sa vydala za budúceho poľského kráľa Boleslava V. (zvaného Cudný). V legende o nej sa hovorí, že keď mala pred svojou svadbou odísť z uhorska, hodila tam svoj zlatý prsteň do soľnej bane. Ako dar prinášala zo svojej domoviny do Poľska množstvo soli, keďže Poľsko žiadnu soľ nemalo. Následne po svatbe v Krakove odišla do Wieliczky, kde prikázala, aby vykopali studňu. Keď kopači boli v hĺbke 101 metrov, narazili na kameň z kamennej soli, ktorý zázrakom obsahoval presne ten istý zlatý prsteň, ktorý Kinga hodila do maďarskej soľnej bane. Takto boli objavené zásoby soli vo Wieliczke a baníci podarovali hrču kamennej soli, ktorá obsahovala Kingin prsteň, Kinge.

Krásne podzemné soľné jazierko. Je ich tu niekoľko, avšak niektoré sú veľmi malilinké

Takmer na konci prehliadky soľnej bane sa ocitnete v tejto reštaurácii. Keďže návštevníci možno majú za sebou dlhé čakanie pri vstupe a keďže doteraz prekonali asi 800 schodov, niet divu, že majú záujem o nejaké občerstvenie. Táto reštaurácia sa nachádza v bývalej soľnej komore tejto bane.V hľbke 125 m pod zemou pri jedení rezňa premýšľam, či toto je najhlbšie položené miesto, kde som kedy jedla. Verím, že odpoveď je áno

Kaplnka Sv. Jána. Tu vidíte drevené súčasti interiéru, čo je v tejto bani zriedkavý prípad. Vyplýva to zo skutočnosti, že v roku 1743 tu bolo použitie dreva zakázané, aby sa predišlo požiaru

Čo sme videli, bolo úžasné, nemyslíte? A to sme videli len 1% samotnej bane!