SENSÓ DŽI

Svätyňu Sensó dži som už spomínala v mojom článku ASAKUSA, pretože sa nachádza v tejto časti Tokia.  Sensó dži je nastarší chrám v Tokiu.  Pred 1390timi rokmi a 19 dňami, ak dobre počítam, lovili dvaja bratia rybári ryby v rieke Sumida. Bolo to ráno dňa 18. marca 620 a v tých časoch bola Asakusa len malou rybárskou dedinou v oblasti Musašino v tokijskom zálive. Tými bratmi boli Hinokuma Hamanari a Takenaki. Vo svojej sieti na ryby objavili sochu Bodhisattwa Kanon.

V roku 645 prišiel do tejto oblasti budhistický mních Šókai a postavil pre kánon svätyňu. V Kamakurskom období (1185-1333) boli Šóguni hlboko oddaní kultu bohyne Kanon a pod ich patronátom sa chrám Senso-dži stal budhistickým chrámom najvyššieho stupňa. V období Tokugawa (1603-1868) sa Edo stalo hlavným mestom krajiny a vodcovia ustanovili chrám Senso-dži za svoju modlitebňu.  Je to skutočne najstarší budhistický chrám pre obyčajných ľudí v Japonsku Senso-dži sa tiež stalo miestom, ktoré uctievali obyčajní ľudia. V skutočnosti je to najstarší budhistický chrám pre obyčajných ľudí v Japonsku.  Chrám sa stal nádherným, pričom mal obrovský vplyv na kultúru obdobia Edo.

Stal sa široko-ďaleko obľúbeným práve vďaka tejto milosrdenj bohyni Kannon – Asakuskej Kannon-sama – Panej Kannon.

 

Ak vstupujete na chrámové územie “poriadne” alebo “po poriadku”, vojdete cez bránu Kaminarimon.  Brána Kaminarimon – Hromová brána – každý sa pred ňou chce odfotiť. Vľavo vidno sochu Raidžina = Boh Hromu, vpravo vidno sochu Fúdžina = Boha vetra
Do Sensó dži už od jeho začiatku vždy chodili obyčajní ľudia a je nesmierne obľúbený dokonca i dnes – ako veriacimi, tak i turistami. Zdá sa, že davy ľudí sa nikdy nezmenšujú – pozrite sa na ten nával okolo brány Hozo-mon

Päťposchodová pagoda, ktorú teraz vidíme, bola postavená v roku 1973 vďaka milodarom národa. Kráľovský chrám na Srí Lanke podaroval Buššari – Budhov popol. Pôvodnú pagoda na tomto mieste dal postaviť vojenský veliteľ Taira no Kinmasa v roku 942. Neskôr ju dal Tokugawa Iemicu prestavať. Bohužiaľ počas leteckého útoku dňa 10. marca 1945 zhorela do tla 

 

Kannondo – Hlavná hala – interiér – sa delí na naijdžin = vnútorná svätyňa a gedžin = vonkajšia svätyňa. Tu vidíme ľudí vo vonkajšej svätyni a za prepážkou je vnútorná svätyňa