Táto starobylá svätyňa bola pravdepodobne založená v roku 730. Od roku 1616 sa nachádza na kopčeku pri Akihabare. Pred týmto rokom sa najprv nachádzala v malej rybárskej dedinke Šibasaki, odkiaľ ju v roku 1603 premiestnili do Kandy a nakoniec ju v roku 1616 premiestnili na súčasné miesto. Avšak to, čo teraz vidíme, je oveľa novšieho dáta, keďže táto oblasť bola od tých čias zničená viacerými požiarmi a zemetraseniami.
Stala sa ochrancom celého mesta Edo. Uctievanými božstvami sú tu spolu umiestnení Onamučinomikoto, Sukunahikonanomikoto and Tairanomasakado. Svätyne na chrámovom území sú nalakované rumelkou.
Verí sa, že táto svätyňa prináša šťastie v biznise, rodine, pri hľadaní si budúceho manžela a ochraňuje pred smolou. To sa všetko hodí a preto sa definitívne rozhodujem, že dnes sa tu pomodlím. Je nedeľa a je tu veľa ľudí, ktorí tiež čakajú na to, aby tak urobili. Musím sa teda postaviť do radu. Musím postúpiť pred svätyňu, hodiť pár mincí do debny a vystrieť plecia. Potom sa mám s rovným chrbtom pokloniť do 90 stupňového uhla od pása – dvakrát.
Potom spojím ruky na úrovni hrude a prvú ruku musím trošku zosunúť dolu. Potom mám dvakrát zatlieskať, pričom ruky musím dať od seba na dĺžku pliec. Potom znova spojím ruky, ale teraz už končeky mojich prstov sú rovnako. Potom poslednou poklonou ukončím motlidbu. Nuž, viem, čo mám robiť, ale niektoré veci popletiem a nerobím to tak dokonale ako Japonci. Že by toto bol dôvod, prečo sa mi vo všetkom dokonale nedarí?
