Golden-Gai – Zlaté mesto – je maličká štvrť len asi 6 úzkych uličiek v Šindžuku, domy v nej sú jednoposchodové a natlačené na seba, avšak sú veľmi malinké a dnes v nich je asi 200-300 maličkých miniatúrnych reštaurácií a barov – a toto všetko je na ploche asi 30000 metrov štvorcových. História tejto maličkej zábavnej štvte siaha do obdobia po druhej svetovej vojne. Toto povojnové obdobie bolo veľmi chaotické. Golden Gai začal ako čierny trh a potom sa zmenil na štvrť nevestincov. V roku 1958 nadobudol v Japonsku platnosť Proti-prostitučný zákon a následne sa táto štvrť stala štvrťou reštaurácií a barov. Vlastným očiam neverím. 🙂 Možno len 4 ľudia sa zmestia do mnohých z týchto barov.
Prechádzka cez deň je zaujímavá, ale je tu mŕtvo. Dvere pozatvárané… Len občas nejaký zvedavý turista tu osmŕda… Vrátane mňa… Rozhodla som sa, že sa večer vrátim. Večer to už je úplne o inom. Uličky prekypujú životom. Niektoré bary vôbec nepúšťajú ľudí z ulice, lebo sú len pre členov. Niektor0 bary účtujú poplatok – 800-1000 ¥, tieto sumy som videla a nehovorím, že niektoré nemôžu mať túto sumu vyššiu či nižšiu. Ale nájdu sa aj bary, ktoré tento poplatok neúčtujú. Najlacnejším nápojom je pivo, stojí 700 ¥. Sake stojí 700 a potom nasledujú ďalšie nápoje za vyššiu cenu.
Veľa majiteľov barov stojí vo dverách a snažia sa prilákať zákazníkov. Aby moja návšteva bola ozaj autentická, chcela som si aj dať nápoj vnútri a preto som vošla do jedného baru a objednala som si. Avšak tomuto “potešeniu z nápoja” som sa mala radšej vyhnúť. Keď zakrátko po mne vošiel dnu ďalší pár, barman mi povedal, aby som sa presunula na iné miesto a usadil tento pár. Začali sme sa s nimi rozprávať, boli z U.S.A. Barman stál vo dverách, aby do svojho baru prilákal ďalších zákazníkov a znova nám kázal sa posunúť, aby mohol prišelcov usadiť a snažil sa medzi nami rozprúdiť rozhovor. Pôsobilo to trochu čudným dojmom, ale bolo tam ozaj tesno. Avšak o chvíľu sa nás opýtal, či si chceme objednať ďalší nápoj. Ak nie, máme dopiť a odísť, lebo má rezerváciu a preto bar potrebuje. Toľko “potešeniu z nápoja”. O menej ako 20 minút som bola znova vonku.
Aj keď tento zážitok ma sklamal, naďalej som sa tu ešte trochu prechádzala, nasávajúc vonkajšiu atmosféru, prišla mi i tak ľúbezná.
