Krásnu Só-mon – Hlavnú bránu – vidno z ulice a je veľmi pôsobivá. Je dosť nová. Ale akonáhle pod ňou prejdem a moje oči spočinú na tom, čo je za ňou, lapám po dychu. Vyzerá to tak zaujímavo. Kráčam ďalej, iši-doro = kamenné lanterny z oboch strán lemujú chodník. Potom hore schodmi k bráne Nió-mon. Znenazdajky ma ovalí pocit čohosi starobylého.
Brána Nió-mon je z roku 1831. Ale nie je to len samotná brána, ktorá pôsobí veľmi starým dojmom, ale aj jazierko – rybníček Nió-ike – za ňou s kamenným mostíkom a skalnatý kopec s pamätníkmi. A zasa sa štverať mnohými veľmi strmými schodmi. A ešte veľa ďalších budov na pozeranie, keďže tento chrám svojim chrámovým územím patrí k najväčším v Japonsku.
Práve v týchto dňoch, od 28. apríla do 28. mája 2018 má tento chrám obdobie, ktoré sa oficiálne volá “Pamätné odhalenie uctievanej sochy Budhu” pri príležitosti osláv 1080. výročia založenia Naritasanu. Jeho história je spojená so sochou Fudó-myó-ó. Fudó-myó-ó je japonský názov boha ohňa Acalu. Zobrazuje sa s hrozivým výzorom, s mečom v ruke a je obklopený plameňmi.
Odfotila som ho vo Veľkej pagode mieru. Keď som v nej išla na horné poschodia, bola som ohúrená tisícami maličkých sošiek Fudó-myó-ó, ktoré tam sedeli precízne poukladané. Darovali ich ľudia ako obetu pri motlidbe. Boli ich tam dve plné poschodia! Avšak nesmie sa tam fotiť, tak som si len odfotila výhľad odtiaľ.